Na dedinách zvyky pretrvali

V období Veľkej Moravy sa na území dnešného Slovenska používal termín mjasopust, v stredoveku ho vystriedal názov nemeckého pôvodu – Faschang, ktoré označuje pôvodne výčap a nápoj pred pôstom. V minulosti boli obdobím hodovania a veselosti, vyvrcholením ktorého bola fašiangová zábava s maskami vyjadrujúcimi „svet naruby", v ktorom sa stierali spoločenské bariéry. Usporadúvali sa priadky, zakáľačky a svadby.
Tri dni pred pôstom – posledný fašang – boli vyvrcholením fašiangov. Začínali obchôdzkami mládeže po domoch a vyberaním naturálií, z ktorých sa pripravovala tanečná zábava. Konali sa väčšinou v nedeľu. Obchôdzky mládeže sa zachovali aj v niektorých obciach v našom regióne.
■ V Chtelnici až do súčasnosti pretrval zvyk chodenia Pod šable. Mládenci nechodia v ľudovom odeve ako v iných obciach regiónu, pretože mala v minulosti skôr mestský charakter. Fašiangovníci tvoria 12-člennú skupinu. Majú rovnaký odev, odlišní od skupiny sú len hajdúch a richtár. Hajdúch má na hlave čákov so zastoknutým dlhým pierkom, červený dolomán a na boku pripevnenú šabľu. Richtár má na hrudi perulu s dlhými farebnými stuhami. Je hlavným organizátorom zábavy a preberá aj peniaze, za ktoré sa večer uskutoční zábava. Sprievod navštevuje domy, mládenci tancujú špeciálny tanec so šabľami – trsteničkami. Po ňom vykrútia dievčatá a ženy.
■ V Brunovciach obchádzali v minulosti mládenci dedinu, pospevujúc si pieseň Fašiangy, Turíce, ktorá je s menšími obmenami rozšírená na celom Slovensku. Vytancovali gazdinú a dievčatá súce na vydaj, ktoré pozvali večer na zábavu do krčmy. Domáci ich odmenili pálenkou, fánkami, šiškami, vajíčkami, na drevené šable nastokli slaninu a klobásu.
■ Vo Veľkom Orvišti, v sobotu pred hlavným fašiangom, dievčatá chystali pre chlapcov perá – vetvičky rozmarínu ozdobené farebnou stuhou. Nasledujúce tri dni bývala v obci zábava, ktorú väčšinou usporadúvali hasiči. Neskôr robili v pondelok obchôdzky, zúčastňovali sa ich hasiči a pred vyučovaním i školáci.
■ V Trakoviciach chodili po dedine skupiny masiek – maškary (falošná nevesta, baba s deckom, žena s chlapom na chrbte, polochlap – položena, koza, medveď, slameník).
■ V Modrovke sa do začiatku 20. storočia zachovala obyčaj priväzovať dievčatá o klát. Na zábave sa tancoval stoličkový tanec, ručníkový tanec, lístkový tanec. V Modrovej sa v posledný fašiangový deň, v utorok, tancovala káčerová.
Symbolom konca fašiangov je pochovávanie basy. Basa sa pochovávala na poslednej zábave pred pôstom a bola paródiou na skutočný pohreb. Pri pochovávaní vystupujú postavy oblečené v kostýmoch – kňaz, kostolník alebo rechtor a smútiaci „pozostalí". Basu vynesú za náreku prítomných von zo sály. Jednu z najživších foriem ľudového divadla môžeme vidieť v utorok pred koncom fašiangov aj v Piešťanoch. Po období fašiangov nasleduje štyridsať-dňové pôstne obdobie, trvajúce až do Veľkej noci.