Blog Petra Remiša: Šiesty zmysel
Už dlho mám podozrenie, že chladničky sú najinteligentnejšie spotrebiče. Duše zakliate v bielej schránke. Každá má vlastný štýl, ktorý sa nezmení za žiadnych okolností. Každá z nich je osobnosť.
Prišiel som na to už pri mojej prvej chladničke. Nevydávala žiadne zvuky, ale hrozne rada zamŕzala. Dokázala sa tak naplniť ľadom, že nezostalo miesto na potraviny. Ak som do nej aj vpratal nejaké jogurty, zrazu zakašľala, sama od seba sa otvorila a vypľula ich.
Jedného dňa som sa naštval a kúpil som funglovku. „Výrobok so šiestym zmyslom, vybavený senzormi, úsporný a inteligentný.“
Už v prvú noc som zistil, že niečo nie je v poriadku. Zobudilo ma kvílenie. Z kuchyne som počul stony starej plachetnice, ktorá sa prevaľovala na vlnách so zlomeným sťažňom. Vstal som a ako pirát z Karibiku som sa plížil za zvukmi. Vychádzali z útrob chladničky.
Ktosi mi radil počkať. Chladnička sa vraj potrebuje „usadiť“ a prestane.
Neprestala.
Po týždni som zavolal servisáka. Prišiel, pomeral niečo so zvukomerom. „Bohužiaľ, nemôžeme ju vymeniť,“ oznámil mi s vážnou tvárou. „Má ešte 0,2 decibelu pod normou.“ Na otázku čo s tým, len pokrčil plecami: „Spravte si deti. Ručím vám, že potom si tie zvuky nevšimnete.“
Chcete vedieť, ako to dopadlo? Čakám už piaty prírastok, ale chladničku počujem stále. Niekedy si myslím, že jej cieľom je vyštvať ma. Nedávno som ju prichytil, ako si hmká českú ľudovku Hájku háječku. Keď prišla po slová „na mně se hněvá, příčiny nemá“, stíchla. Prisahám, že v tej chvíli na mňa žmurkla.
Aj keď nechápem ako. Veď nemá ani oko.
