Jaroslav Poturnaj: Blog – Lodenica 2. deň

  • Blogy / Blogy
  • 31. augusta 2009, 15:32
  • Autor:Jaroslav Poturnaj

Prichádzam na miesto činu o 17.30 h. Kúsok od vstupu stojí malé dievčatko a v ruke drží asi desať vtáčích pierok. „Ujo nechcete pierko zadarmo?“ Načo mi to bude? „Dobre zoberiem si, dík“ – hovorím.

"Zastrčte si ho za ucho" – radí mi dievčatko. Strčím ho do karimatky a idem ďalej. Zastavím sa pri stánku o lesoch. "Zachraňujeme lesy, toto a toto sme už zachránili, takže aspoň kúsky kupujeme, ak môžete, dajte nám nejaké drobné na zbierku! " – hovorí mi sympatický pán.
Dám im jedno euro a on mi vzápätí dáva aspoň symbolicky pohľadnicu lesov, ktoré už zachránili. O.K. idem ďalej. Rozhodujem sa, či si dám pivo alebo kofolu.
"Ujo zoberte si nanuk zadarmo" – oslovuje ma ďalšia mladá dievčinka, ktorá drží v ruke škatuľu z nanukmi. Zoberiem si jeden, poďakujem a idem ďalej. Už si nedám ani pivo, ani kofolu – to bolo v tejto spare to pravé. Trochu som bol osobný, ale teraz už k veci.
   Mám dosť tlačeníc a hluku, tak si vyberám na začiatok Komornú scénu. Je to stan pre asi 50 ľudí a aj hudba je komornejšia. Na scénu vystupuje folková skupina Mysami.
Natiahnem sa na karimatku v stane a počúvam. Trochu sa zasnívam pri pesničke Snílkovia a pri piesni Čajovňa si predstavím čajovňu, kam chodím občas ja.
Z dúm ma preberá skupinka troch ľudí, ktorí nasledujú po nich: Stano Počaj and Caroline Hitland – slovensko-nórska skupina. Speváčka je Nórka a aká? Veľmi sympatická a pekná už na prvý pohľad. Hlas má taký, ako keby ma hladila po líci.
Stano Počaj ju sprevádza na gitaru a tretí člen tejto kapelky je sám Erik Boboš Procházka – jeden z najlepších harmonikárov u nás. Nečudo , že sa tam stále fotí a natáča.
Za všetko hovoria názvy pesničiek : Waiting for you, On my way, Haleluyah, Easy estern, Sunday soon a poslednú aj preložím z nórčiny Then I eljska elska jaj znamená – Milujem ťa. Ja som si túto skupinku tiež zamiloval. To bola muzička!
   Pomotám sa medzi stánkami – pripadá mi to ako veľká country burza a idem sa pozrieť na veľkú scénu – Corgoň Arénu. Práve tam končia výborní Taxmeni a pripravuje sa skupina Rangers a Jan Vančura. Rangers sa volali aj niekedy Plavci.
Jan Vančura trochu zostarol, ale kvalite jeho hlasu to ani za mak neubralo. Perfektné. Nekomentujem, len názvami hraných piesní: Vyplouvá loď džamby, Nos pro trable stavěnej (spomienka na muzikanta v nebi Milana Dufeka ), Mám radost že jsem zůstal jaký jsem, Černý dopis… Natlačená Lodenica nechcela Rangers pustiť z pódia .
   Po nich nasleduje Alan Mikušek. Tento spevák ma dostáva do kúzelnej atmosféry. Treba ho počuť, ťažko sa mi o jeho hudbe hovorí. Spieva o láske, priateľstve, ako byť sám sebou a ako nestáť bokom. Myslím, že spieva veľa o sebe a jeho skupina ho pritom pekne sprevádza. Je to zážitok. Úspech zožal takisto veľký.
   Šiel som si niečo zajesť, dať si kofolku a prichádzam až k polnoci naspäť, kde už kraľuje Jan Nedvěd a František Nedvěd s kapelou. Bratia hrajú zase spolu a pribrali aj mladšieho Honzu Nedvěda a fungovalo im to ozaj ako v dobrej rodine.
Bolo vidieť, že hrajú s jedným veľkým srdcom a aj publikom má jedno veľké srdce. Obe srdcia ako by sa boli navzájom prepojili a splynuli v jedno. Počasie bolo nádherné – teplá letná noc.
O jednej v noci bolo ešte veľmi príjemne. Na záver zahrali ako prídavok Rikatádo – a rodinka Nedvědov bola prepustená z pódia za obrovského potlesku. Domov ma sprevádzala znelka Lodenice – prekrásny zvuk píšťaly a všetci sa spokojne rozchádzali do noci.

0 Shares

Najnovšie správy

pondelok, 30. marca 2020
Meniny má Vieroslava, zajtra Benjamín