Polovica stromov by mohla zostať

Jedným z jej členov je aj František Bača, ktorý pozná stromy v meste veľmi dobre, 25 rokov robí prednášky o vzácnych druhoch, ktoré u nás máme, a hoci botaniku neštudoval, venuje sa jej prakticky celý život. Požiadali sme ho, aby stav stromov zhodnotil a povedal nám svoj názor.
Viac tieňa a menej prachu
„ Teplickú ulicu si bez vzrastlej zelene neviem predstaviť, " hovorí. „Stromy síce niekomu môžu tieniť do okien, ale zároveň zachytávajú prach a produkujú kyslík. Je to aj otázka hodnôt, chceme sa voziť alebo chceme dýchať?
Ak chceme oboje, tak by sme mali hľadať kompromis. S verziou všetky stromy dať preč, lebo máme problémy s parkovaním, sme na komisii nesúhlasili. Príroda sa usiluje o vyváženosť a my by sme sa mali tiež."
Pouličná zeleň je podľa neho špecifická, treba k nej takto pristupovať a pravidelne ju obnovovať. „My sme v Piešťanoch zaspali na dvadsať rokov a teraz sa problém vyhrocuje," tvrdí.
Stromy majú zaasfaltované korene, ktoré dvíhajú chodníky, vytiahnuté koruny, niektoré by sa mohli zlomiť a ohroziť bezpečnosť. „Ale vyrúbať všetko, to je silná káva.
Napríklad vo Fínsku je niečo také nemysliteľné. Tam pre strom aj zmenia trasu cesty." F. Bača si myslí, že treba hľadať dopravné riešenia, ktoré by neboli na úkor zelene, taká je aj koncepcia mesta, ktorá hovorí o jej posilňovaní, nie redukcii. „Ak sa bude zeleň obnovovať, určite by som išiel systémom prebierky."
Sofora japonská ako solitér
Po vhodnom ošetrení by podľa F. Baču mohla polovica stromov zostať na ulici. Tie, ktoré sú nalomené či choré, odporúča vymeniť za odolnejšie druhy. Výmenu by potrebovalo viacero javorov pri Dubovej, naopak, mladá jarabina pred križovatkou s Meštianskou ulicou už na prvý pohľad vyzerá v poriadku. Nachádza sa tu tiež niekoľko vzácnych exemplárov.
Napríklad brestovec západný či vysoká sofora japonská pri CVČ Ahoj, ktorej vraj nič nechýba. „Bolo by ju treba iba upraviť, orezať asfalt okolo koreňov, doplniť zeminu. Strom je zdravý, mohol by tu zostať ako pekný solitér," vysvetľuje František Bača.
Ďalším zdravým stromom je asi osemdesiatročný javor na rohu Kollárovej a tiež jeho o čosi mladší brat s guľatou korunou na križovatke Teplickej a Poštovej ulice. Oproti bývalej Kare je niekoľko mladých stromčekov. „Dostali sa sem asi pred piatimi rokmi a bolo by naozaj škoda ich presádzať, nemuseli by to prežiť," dodáva.
Asfalt ich škrtí
František Bača si prezrel aj pne pri Auparku. Na jednom z nich sú obrovské hrče. „Strom bol úplne zdravý, ale tá hrčovitosť hovorí o tom, že sa trápil a bol uškrtený. Takto ho oasfaltovať, to je ako keby ste zviera zatvorili do klietky a tĺkli ho," uvádza.
Na ďalšom sa už vraj prejavili známky hniloby a nemal šancu prežiť, najmenší z pňov však zostal po mladom strome. „Tento prekážal len mechanicky, bol úplne zdravý a pomerne mladý.
Stál však príliš blízko cesty." Väčšinu zelene na ulicu vysadili naši predkovia približne pred osemdesiatimi rokmi, pri vhodnej údržbe by však mohli niektoré stromy vydržať ešte ďalšiu osemdesiatku.
Bolo by ale potrebné upraviť im najmä korene pod chodníkmi. „Ak je aj približne tridsať percent hlavného koreňového systému poškodeného alebo sa odstráni, strom obvykle prežije," dodáva člen komisie životného prostredia.