Pomáhali liečiť tuberkulózu, lepru, kopali studne

  • Nezaradené
  • 6. apríla 2009, 15:04
  • Autor:Adriana Drahovská

Termálna liečivá voda a bahno už prilákali do Piešťan množstvo zaujímavých osobností. Jednou z nich je aj Dominique Lapierre (1931), francúzsky spisovateľ a filantrop, ktorý prišiel v polovici marca so svojou manželkou Marie Brigitte na liečenie do kúpeľov.

Dominique Lapierre pracoval ako zahraničný spravodajca magazínu Paris Match, vydal niekoľko desiatok bestsellerov, niektoré so spoluautorom Larrym Collinsom. K jeho najznámejším dielam patrí Mesto radosti (City of Joy), podľa ktorého vznikol i film s rovnomenným názvom s Patrickom Swayzem v hlavnej úlohe. Hovorí sa, že vďaka tomuto dielu sa celý svet dozvedel o Matke Tereze. V roku 1981 spolu s manželkou založil charitatívnu nadáciu City of Joy Aid, ktorá sídli v Kalkate a pomáha najmä indickým deťom. Charizmatický publicista nám ochotne poskytol krátky rozhovor.
Ako sa scestovaný žurnalista, spisovateľ a filantrop ocitol v malom slovenskom mestečku?
– Piešťany sú predsa známe na mape sveta! Pravdupovediac, sme tu s manželkou prvýkrát a prišli sme sa sem na odporúčanie našich dávnych priateľov z Libanonu. Vyzerajú veľmi dobre, a tak som sa ich raz opýtal, čo je tajomstvom ich skvelého výzoru. Povedali mi, že sú to tri týždne v Piešťanoch, každý rok. Chodia sem vraj pravidelne posledných 32 rokov! Mali by dostať cenu za to, ako šíria dobré meno vášho mesta medzi svojimi známymi. Ale vážne, som veľmi príjemne prekvapený kvalitou tunajších procedúr, i termálna voda je vynikajúca. Aj keď sme tu zatiaľ len pár dní, uvidíme po dvoch týždňoch. Páči sa mi, že máme blízko do Bratislavy, vašej kultúrnej mekky. V stredu sme navštívili operu Madame Buterfly, dnes sa chystáme na balet Labutie jazero a budúci týždeň nás čaká Nabucco. Pre ten mix kultúry a zdravia znamenajú pre nás Piešťany niečo ako krásny darček.
Začali ste písať ako sedemnásťročný, vydali ste už tri desiatky kníh. Čomu sa venujete teraz, stále píšete?
– Áno, píšem najmä o histórii o problémoch vo svete. O boji za slobodu v Indii, živote Matky Terezy, o tom, ako vznikal židovský štát v Jeruzaleme, okupácii a oslobodení Paríža či občianskej vojne v Španielsku. V súčasnosti som vydal knihu o južnej Afrike s názvom Rainbow in the Night. Inšpirovali ma slová a osobnosť Nelsona Mandelu, ktorý strávil 27 rokov vo väzení, a predsa ho to nezlomilo. Podľa neho bieli, čierni či červení spoločne tvoria akúsi dúhovú národnosť. Prostredníctvom našej nadácie City of Joy Aid, do ktorej plynú peniaze za predaj skoro deväť miliónov kníh, sa tiež snažíme pomáhať chudobným v Indii. Práve nedávno som sa odtiaľ vrátil.
Vo väčšine vašich diel rezonuje práve India a jej problémy, je to vaša srdcová záležitosť?
– Určite. India je jednoducho moja „love story". Nádherná zem, sužovaná monzúnmi, s obrovskými rozdielmi medzi bohatými a chudobnými. Pozrite sa okolo seba, my tu svietime, hoci je deň a tam milióny ľudí nemajú prístup k pitnej vode, často chodia po ňu ženy s džbánmi na hlavách aj pätnásť kilometrov.
Čo hodnotíte ako najväčší cieľ či úspech vašej nadácie?
– Priniesli sme zdravie pre milión detí s tuberkulózou, pätnásťtisíc detí s leprou, dali sme vykopať okolo 600 studní na pitnú vodu. Snažíme sa pokračovať v odkaze Matky Terezy, ktorá povedala, že vždy, keď môžeš niečo urobiť pre tento svet, robíš ho lepším. A my sa o to pokúšame.
Vojne, chudobe, totalitným režimom sa venujete aj vo svojich knihách. Mali ste nejakých odporcov, kritikov?
– Ani nie. Píšem pravdivé príbehy o výnimočných osobnostiach alebo udalostiach, ktoré sa naozaj stali. V škole som neznášal učebnice dejepisu, história ma však fascinuje. My všetci sme jej súčasťou. Aj preto sa snažím podávať historické fakty spôsobom, ktorému ľudia rozumejú. Pracoval som ako novinár pre magazín Paris Match v čase, keď ešte nebola televízia, internet. Všetko sme museli zobraziť tak, aby ľudia z článku cítili vôňu miesta, vnímali emócie ľudí. Viete, aj táto miestnosť, v ktorej sedíme, sa dá opísať minimálne pätnástim spôsobmi.
Pôsobili ste aj v Rusku v čase totality. Ako na toto obdobie spomínate?
– Niekoľko mesiacov som strávil v Moskve v roku 1956 ako spravodajca. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé. Ako prvý žurnalista som dostal povolenie jazdiť po krajine a svoje zážitky som tiež spracoval knižne.
Myslíte si, že majú výnimočné osobnosti ako je napríklad Gándhí, Mandela či Matka Tereza dnes nasledovníkov?
– Rozhodne. Aj keď sú možno menší, bezmenní či nie takí známi, určite existujú.
Podľa diel Dominiqua Lapierra nakrútili filmári aj životopisný film Matka Tereza: V mene úbohých s Geraldine Chaplinovou v hlavnej úlohe a tiež vojnovú drámu Horí už Paríž?, ktorá vyšla u nás i knižne. Do slovenčiny alebo češtiny boli preložené napríklad jeho knihy Ó Jeruzalem,… alebo budeš za mnou nosiť smútok či O polnoci príde sloboda.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava