Boris Filan: O smutnom Írovi aj Klimtovom bozku

  • Nezaradené
  • 1. apríla 2009, 08:17
  • Autor:Viera Dusíková

Do piešťanskej Jazz Art Gallery prijal pozvanie mestskej knižnice spisovateľ, autor textov piesní, vynikajúci rozprávač ale aj náruživý cestovateľ Boris Filan. Na svojom konte má najčerstvejšiu pieseň Smutný Ír ktorú spieva skupina Elán a o pár dní vyjde Filanovi knižka Klimtov bozk.

Ako vznikla pieseň Smutný Ír, vraj je z piešťanského prostredia?
Do Piešťan chodím často a rád. A práve tu, v penzióne Jampa som raz objavil v kúte strašne smutného chlapíka. Pýtam sa Jara Mišuru, čo tomu nešťastne vyzerajúcemu chlapovi je a on mi odvetil: „Ále, nemá sa s kým porozprávať, vie len anglicky. Došiel sem, pretože sa zamiloval do Piešťanca a chce ho požiadať o ruku.“  Chceli sme tomu mužovi nejako pomôcť,  ale nedalo sa. Dostal košom.  Keď som sa vracal autom späť do Bratislavy, cestou som vymyslel text piesne o smutnom Írovi.  Možno ju o chvíľu začujete v rozhlase. Niektoré piesne sa píšu ťažko, ale táto sa písala jedna radosť, pretože ju napísal sám život.
O pár dní budete krstiť knihu vašu ďalšiu knihu s názvom Klimtov bozk. Čím vás tento muž inšpiroval?
Kedysi sme boli veľmi očarení západom. Moja mama mi opisovala, ako chutili jablká na špajdli a ja som zrazu mohol tú vysnívanú dobrotu okoštovať. Dostal som sa do Viedne a celý očarený západom uvidel stánok a v ňom jablká. Boli na špajdli, namočené do cukru. Pripadalo mi, že som v raji, keď som sa do jedného zahryzol. Ale čo to? Glazúra bola hnusná, celé to bolo odporné, staré a západ mi akosi zhasínal. No nedal som sa odradiť, vo vrecku som mal ešte sto šilingov.  Šiel som ku Kleinovi a uvidel tam práve to, čo som chcel kúpiť – vyzliekacie perá. Je na nich dievčina v plávkach a keď stečie atrament, dievčinu to vyzlečie.  Jedno pero stálo desať šilingov. Kúpil som ich desať. Bol to dar vzrušujúci, erotický, zábavný a lacný. Ale keď som vyšiel z obchodu a chcel sa pozrieť, zistil som, prečo boli také lacné…


Atrament bol zaschnutý. Iba na jedinom z pier bolo vidieť bradavky dievčiny – to som daroval dedkovi a ostatné som zahodil. S prázdnymi vreckami bez šilingov som chodil po Maria Hilfe Strasse a zrazu som uvidel výklad a v ňom niečo úžasné! Boli tam knižky venované Gustavovi Klimtovi.
Zazrel som tam aj obraz, na ktorom bol muž a žena na konci sveta. Objímali sa a za nimi bol celý vesmír. Povedal som si, že odtiaľ už nikdy nechcem odísť, nech mi nosia jesť aj piť, ja budem do konca svojho života obdivovať ten obraz.
Sľúbil som si, že o tom obraze raz napíšem knihu. Prešlo štyridsať rokov a ja som ten sľub ako jeden z mála, ktoré som si dal, naozaj splnil. Napísal som knihu Klimtov bozk.
Obľúbené sú aj vaše ďalšie dve knihy Bratislavské krutosti a Wewerka. O čom je tá druhá?
– Robil som rozhovory s mladými závislými ľuďmi, pretože som si myslel, že budú prístupnejší, keď poznajú moje texty piesní a to, čo píšem, o čom hovorím.
Ono sa to osvedčilo. Vypočul som desiatky príbehov, ich spoločným menovateľom je absencia otca v rodinách. Ten príbeh je o dievčati, ktoré bojuje o svoju dôstojnosť.
Na ňu dávam dôraz v období, keď sa ľudská dôstojnosť pošľapáva, opľúva… Vychádzajú časopisy, ktoré urážajú ľudí. Žijeme v období búrania hodnotových rebríčkov, na titulkách sa objavujú blbé blondíny, ktoré mladí obdivujú za to, s akým frajerom išli.
Slávni sú gangstri, miliardári zo smotánky – je to prehliadka hlupákov, zlodejov a debilov. Takže mladí v takejto spoločnosti nedostanú veľkú podporu, a ak sa zachránia, tak majú všetku moju úctu. Tú knižku som napísal na ich počesť.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav