Antikvariát neskrachuje len mimo mesta

  • Nezaradené
  • 29. marca 2009, 11:47
  • Autor:Michal Petruška

Keď sa priženil z Oravy do obce Banka, slovo antikvariát nepoznal. Dnes, teda po troch rokoch, ktoré od svadby uplynuli, má predajňu so starými knihami a starožitnosťami nazvanú príznačne Kniha Antik. Nenájdete ju však na Winterovej ulici ani nikde v širšom či užšom centre mesta, kde zvyčajne antikvariáty zvyknú bývať.

Nachádza sa v obci Banka, na Topoľčianskej ceste smerujúcej do Piešťan, neprehliadnete ho vďaka krikľavej žltej farbe, ktorou je dom natretý. Druhou zvláštnosťou je, že antikvariát je otvorený až od 15. hodiny. Taká je zákonitosť trhu, v centre by neprežil vôbec a ani v prenajatej miestnosti na okraji obce svojho majiteľa neuživí.
Aj po dvoch rokoch je v strate
Marek Polák má 31 rokov a na otvorenie antikvariátu sa pripravoval viac ako rok. „Na začiatku som mal zopár starších kníh, s ktorými som chodil na burzy starožitností. Niečo som síce predal, no viac kníh som objavil a pomaly som, podporovaný kamarátmi, dospel k tomu, že niečo otvorím tu u nás.
Knihy som vymieňal a skupoval. Začali sa mi hromadiť, preto som hľadal vhodné miesto," začína Marek opisovať začiatky. Antikvariát chcel otvoriť v centre, pretože ide podľa neho o obchod, ktorý zaujme aj náhodných okoloidúcich, nielen tých, ktorí si jeho návštevu naplánujú.
„Všetky ponuky, ktoré som našiel, boli na úrovni 20-tisíc korún a vyššie za približne 25 metrov štvorcových plus energie. Postupne som sa tak z centra posúval, až som skončil tu na Topoľčianskej ceste.
Platím asi desaťnásobne menej než v centre, no aj po dvoch rokoch som prakticky v strate, pretože na začiatku som investoval do úpravy priestorov. Teraz do obchodu investujem peniaze, ktoré zarobím, snažím sa to držať ,na nule‘."
Na výber viac ako 5500 titulov
Marek Polák má antikvariát ako svoje hobby, zisk z predaja kníh by ho neuživil. Aj preto je otvorený až od 15. hodiny, keď si jeho majiteľ splní povinnosti poštového doručovateľa.
„Koľkokrát ani nejdem domov, ale zastavím sa priamo tu, aby som otvoril. Som tu až do siedmej večer. Denne sa tu zastaví desať i viac ľudí, je to však individuálne, niekedy nepríde nik.
V ponuke mám 5500 titulov plus ďalších asi 1500, ktoré sú v sklade nevyložené. Dokladám ich podľa toho, ako sa míňajú. Zväčša ide o knihy, ktoré som kúpil na burzách, ďalej z pozostalostí ľudí, alebo sa niekto sťahuje a knihy mi privezie. Knihy však aj vykupujem alebo ich dám do komisionálneho predaja," opisuje M. Polák fungovanie obchodu.
Najväčší záujem majú podľa jeho slov kupujúci o odbornú literatúru, slovníky a romány. „Beletria tvorí asi 60 percent z mojich kníh, ostatné je odborná literatúra, encyklopédie, zahraničná literatúra a zviazané ročníky starých časopisov.
Nájdu sa tu však aj knihy v maďarčine a nemčine. Najviac si cením Album reprezentantú všech oború veřejného života Československa z roku 1927, táto kniha v hodnote 12-tisíc korún je asi najdrahšia, čo mám." Ceny väčšiny kníh sa však pohybujú od niekoľkých desiatok centov po dve-tri eurá. Odborná literatúra je ocenená v závislosti od roku vydania a autora. Medzi najčastejších návštevníkov antikvariátu patria študenti-stredoškoláci.

A-Antikvariát v centre neprežil


Už šesť rokov v Piešťanoch antikvariát nemáme. Posledná skúšala tento druh „podnikania" udržať v našom meste pri živote Viola Škorvagová. Antikvariát, ktorý mala spolu so spoločníčkou Gabikou Lieskovskou, sa volal A-Antikvariát.
Ako myšlienka otvoriť si antikvariát vznikla?
– Spolu so spoločníčkou Gabikou Lieskovskou sme sa rozhodli v praxi vyskúšať nápad môjho muža. Začínali sme v parku na Beethovenovej ulici, kde sme si prenajali priestory. Raz do týždňa sme vykupovali knihy a boli sme prekvapené, aké vzácne knihy nám ľudia občas priniesli. Najväčší záujem bol o historické publikácie, životopisy, umenie, ale i o detské knihy. Okrem nich sme mali obrazy, platne, pohľadnice, keramiku. Do obchodu chodili ľudia všetkých vekových kategórií, ale aj zahraniční turisti.
Uživil vás predaj kníh?
– V začiatkoch to vyzeralo, že áno. Problémom nebol ani tak vysoký nájom, ale vysoké poplatky za kúrenie. Platili sme veľa, a zároveň sme nemohli mať vlastný elektromer.
To bola príčina, pre ktorú ste po troch rokoch skončili?
– Áno, išli sme čoraz viac do mínusu. Ľudia mali stále záujem o knihy, čo sme boli ozaj milo prekvapené. Nakoľko však poplatky za energie boli vysoké, rozhodli sme sa skončiť.
Nie však definitívne, prešli ste na poštu, tam ste prečo nevydržali?
– Na poštu som už išla sama, bez spoločníčky. Dozvedela som sa, že je tam voľný priestor. Mala som veľmi dobré nájomné, avšak tam chodilo málo ľudí. Antikvariát potrebuje mať prístup z ulice. Po necelom polroku som skončila. Nechcela som ísť ešte do väčšieho mínusu.
To bol definitívny koniec?
– Áno. Skúšala som síce ešte získať nejaké priestory od mesta, no odpoveď bola vždy vyhýbavá, že sa ozvú neskôr. Potom sa ozvali, že niečo je v knižnici, nejaká miestnosť, ale tú by sme si museli opraviť. Na to som nemala peniaze. Potom nám ešte ponúkli vestibul v „Kraskovi", to ale nebol dobrý priestor.
Otvorili by ste si antikvariát znovu?
– Áno, ale jedine vo vlastných priestoroch, už nie v prenájme. Dôležité je byť v centre. Možno, keď vyhrám na športke, tak sa na to dám.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 5. decembra. Tento deň je Svetovým dňom pôdy a Medzinárodným dňom dobrovoľníkov v ekonomickom a sociálnom rozvoji.…
  • 04.12.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Advent je čas, keď sa máme stíšiť a zamyslieť sa nad tým, čo ovplyvňuje naše zásadné rozhodnutia, kam smeruje naša…
  • 02.12.2022, 23:02
  • Kultúra a spoločnosť / Región
Inšpiratívne vianočné stolovanie, čokoládový obraz, vynikajúca vianočná zmrzlina, kávové špeciality, voňavé medovníčky, vlastný hotelácky med, nádherné candy bary, pôsobivé vianočné…
  • 03.12.2022, 22:42
  • Kultúra a spoločnosť / Školy / Piešťany
Dnes je nedeľa 4. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Barbory, patrónky baníkov a delostrelcov. Meniny má Barbora, Barbara.
  • 03.12.2022, 22:40
  • Dobré ráno, Piešťany!
pondelok, 5. decembra 2022
Meniny má Oto, zajtra Mikuláš