Naša sekvoja bude vyššia ako Červená veža

Pokrstili ju v Piešťanskom informačnom centre v piatok 6. marca herec a režisér Bedřich Ludvík a vydavateľ Daniel Kollár. Podujatie moderoval herec Ivan Martinka. O stromoch v meste sme sa porozprávali s autorkou textov E. Wernerovou.

Ktoré najvzácnejšie stromy Piešťan ste zahrnuli do vašej publikácie?
– Každý strom je niečím vzácny. Ale turistom by som určite odporučila vidieť nádherný platan za Thermiou aj zriedkavú sekvoju pri internáte záhradníckej školy. Sekvoja má potenciál dorásť na najvyšší strom v meste, možno by mohla byť vyššia ako Červená veža. Určite treba vidieť najmä na jeseň farbiace sa ginko.
Táto žijúca fosília za hotelom Leier sa v dobrých podmienkach dožíva aj dvetisíc rokov. Pozoruhodný strom je aj tulipánovník ľaliokvetý, ktorý dostal pomenovanie po svojich kvetoch veľkosti tulipánu. Ten rastie oproti Kolonádovému mostu. Symbolom nášho mesta sú aj kvitnúce magnólie a dvojica chránených topoľov čiernych pri Eve. Ona a on nám pripomínajú staré časy, keď v tých miestach bolo záplavové územie.
Prečo sú tieto stromy také vzácne a čo je dôvodom toho, že sa im u nás darí?
– Niektoré vzácne stromy sú dovezené z veľkej diaľky – z Ameriky, Ázie – a v Piešťanoch sa im páči a darí. Je tu príjemná klíma spojená s postupným otepľovaním, dostatočná výška spodnej vody a asi tu boli aj v minulosti ľudia, ktorí ich dovážali, sadili a pestovali. Vďačíme im za nezvyčajnú pestrosť a aktivitu dendrológie.
Predstavte nám nielen vzácne, ale aj také stromy, čo človeka na prvý pohľad uchvátia svojou krásou.
– Krása stromov je osobná vec. Ako šaty, ktoré sa nám páčia. Ja na jeseň zastanem a žasnem pri sfarbujúcich sa topoľoch, ginku, ale páči sa mi aj bronzová farba metasekvoje za Slovanom alebo žltá sofora na Krajinskej ceste. Iní ľudia sa zasa nadchýnajú kvitnúcimi sakurami na Námestí SNP alebo paulovniami a katalpami s veľkými kvetenstvami a súplodiami na Kúpeľnom ostrove.
Koľko stromov ja asi v našom meste. Dá sa to odhadnúť?
– Presnú štatistiku nájdete v generele zelene mesta. Ale podľa môjho odhadu ide o tisíce stromov. Dnes nepokladám za dôležitý počet, ale kvalitu a starostlivosť o zeleň. Najmä výstavba si vypýtala desiatky výrubov. Mnohé stromy odumierajú pre choroby a škodcov, pretože pravidelné ošetrovanie sa v minulosti nedialo.
Často boli zle vysadené v blízkosti budov, pod oknami a my sa musíme s týmto dedičstvom vyrovnať. Teší ma stretnutie s každým človekom, ktorý sa na stromy pýta, zaujíma sa o ne. Je to pozitívny impulz do budúcnosti. Každý človek, ktorý má rád zeleň môže prispieť k tradícii, že naše mesto bude naďalej zelené.

V akom stave je piešťanský park?Zlé jazyky tvrdia, že keď o niekoľko desiatok rokov staré velikány dožijú, park z centra zmizne, lebo v ňom nie sú nasadené nové stromy. 
– Ak sa nebude nič zásadné diať, zlé jazyky budú mať pravdu, pretože park je živý, keď sú v ňom stromy rôzneho veku. Najstaršie dožívajú a mladé prichádzajú do zrelého veku. Keď sa dobre pozriete po parku, mladých stromov je primálo a starých a chorých priveľa.
Hoci na prvý pohľad sa zdá, že stromy rastú, slnko svieti a všetko je v poriadku. Rekonštrukcia parku je ale náročná záležitosť, pôjde súčasne aj o zmenu náplne, chodníkov a mobiliáru. Ako optimista verím, že piešťanský park zažije renesanciu a nebudú to len kozmetické úpravy, ale budeme pokračovať v odkaze Erdödyovcov a Winterovcov, ktorí položili jeho základ.