Tříska letel do Ameriky

Tu sme ich požiadali o rozhovor. Najrýchlejší bol s Janom Třískom. Niet sa čo čudovať, už v nedeľu mal tento český Marlon Brando vystúpiť v Bratislave a v utorok odletieť domov do Los Angeles.
Jan Tříska: „Mám tú hru veľmi rád, spočiatku som ju považoval za ľahkú, ale čím dlhšie to hrám, v Piešťanoch to bolo už 137. raz, zisťujem, že tá hra je vážnejšia a vážnejšia. Nemal som problém stotožniť sa s osobou Marka, je mi veľmi blízka. Mám rád jeho žiarlivosť. Ľudia si myslia, že muži žiarlia iba na ženy a ženy na mužov, ale to nie je pravda. Existuje aj žiarlivosť medzi priateľmi. A toto je hra o žiarlivosti medzi mužmi."
Jan Hrušinský: „Splnil som si svoj detský sen – hrám s Jánom Třískom, ktorému som poslal scenár, a tak sa mu zapáčil, že hneď mi e-mailom odpovedal, áno, pôjdem do toho. A či nemáme problém s vypadnutím textu? Zatiaľ sa nám to ešte nestalo.
Ale môjmu otcovi sa raz stala taká príhoda v Národnom divadle v Shakespearovej hre, kde bola hromadná scéna asi s dvadsiatimi piatimi hercami. V jednom okamihu tam ostalo ticho a všetci sa pozerali jeden na druhého… Otec po chvíli prešiel celé dlhé hľadisko smerom k šepkárke a spýtal sa jej – to je moje? A ona že nie, pán Hrušinský. A on si spokojne odkráčal na svoje miesto…!"
Jan Kačer: „Postava Borisa mi je veľmi blízka, pretože obrazy mám rád. Zbieram ich a som aj podielnikom v galérii, takže problémy, ktoré sa v hre predostreli, riešim aj osobne. Obraz – to je len zámienka, aby sa tieto tri charaktery mohli stretnúť. Aj v živote to tak býva: ľudia sa hádajú väčšinou pre hlúposti. Dôvody sú zväčša banálne – presolená polievka, ale aj vážne – manželská nevera.
Až po vydiskutovaní problému a konfrontácii sa ukáže, či ide o pevný vzťah. Mám rád túto hru, mám rád partiu, s ktorou Kumšt hrám. Hoci vyzerám ako smutný patrón, milujem aj vtipy, i keď ich nesúkam z rukáva pri poháriku s priateľmi, pretože som abstinent. Som dosť netypický človek. Pozajtra oslavujem s manželkou 50. výročie sobáša, mám osem vnúčat, jednu ženu – to sa dnes už nenosí.
Ale udržať manželstvo, to nie je len tak. Každý ľudský vzťah je práca. A na čo sa teším v Piešťanoch? Ešte nikdy som tu nebol, a ani moji kolegovia. Určite sa teším na mesto, ale najviac na ľudí v ňom. Zajtra budem chodiť ulicami a len tak počúvať, čo si hovoria, či sú nejaké rozdiely medzi nami, či nás tá naša reč a euro rozdeľuje alebo spája.
Teším sa na jar. V lete chceme ísť na Slovensko za svojimi priateľmi, už dlho som ich nevidel, chcem navštíviť najkrajšie miesta Slovenska, len ma na ne musia kamaráti upozorniť."