Lyžiari chcú do malej lodenice investovať 65-tisíc eur

  • Nezaradené
  • 7. marca 2009, 12:03
  • Autor:A.Drahovská

Piešťany boli v minulom storočí právom považované za kolísku vodných športov. Plavci, pólisti, kanoisti, veslári a v neposlednom rade vodní lyžiari reprezentovali mesto na vrcholových súťažiach a budovali tak jeho dobré meno.

V dnešnej dobe športové kluby často bojujú o priestory a prežívajú najmä vďaka entuziazmu bývalých pretekárov. Jedným z nich je aj dlhoročný funkcionár Klubu vodného lyžovania a vodných športov František Kizek. Porozprávali sme sa s ním o plánovaných investíciách do ich malej lodenice. Vo februári poslanci mesta totiž odsúhlasili predĺženie prenájmu areálu pre klub vodného lyžovania až do roku 2029.
Klubu nedávno požiadal mesto o predĺženie prenájmu areálu na tréningy vodných lyžiarov, za symbolickú sumu jedno euro ročne s tým, že pri rekonštrukcii doň investujú 65-tisíc eur. Je to veľa peňazí, podarí sa vám túto sumu našetriť?
– Ak budeme pokračovať s tímom ľudí, ktorý máme teraz, verím, že sa financie nájdu. Časť bude pochádzať z členského, príspevku Slovenského zväzu vodného lyžovania, ďalšie financie prídu z dvoch percent daní a počítame aj so sponzormi, ktorými sú väčšinou nadšenci tohto športu.
Našu lodenicu, ktorá je kúsok ďalej od veľkej veslárskej, za bufetom Dino, sme postavili svojpomocne v akcii Z koncom šesťdesiatych rokov. Po revolúcii pozemky aj s budovami prešli do majetku mesta a klub ich dostal do prenájmu. Roky sme do tohto areálu dávali peniaze, prispievala aj radnica. Napriek tomu si budovy vyžadujú rekonštrukciu, ktorá by zasiahla do už aj tak riedkeho mestského rozpočtu.
Pretože sme mali podpisovať novú zmluvu, rozhodli sme sa po dlhých rozhovoroch s primátorom Remom Cicuttom i prednostkou Denisou Bartošovou požiadať mesto o prenájom na 20 rokov za symbolické euro ročne a zaviazali sme sa preinvestovať sumu, ktorú by sme mali zaplatiť ako nájomné.
Čo všetko sa v areáli vodnolyžiarskej lodenice nachádza a aké investície plánujete?
– Lodenica má spoločenskú časť a športovo-technickú, kde je sklad lyží, člnov a dielňa, okrem toho sme tu postavili aj šesť bungalovov na ubytovanie asi 24 športovcov a prístav s tromi mólami. Plánujeme prístavbu a novú fasádu do hlavnej budovy, opravu striech, výmenu elektrických rozvodov, dverí, rekonštrukciu kúrenia a sociálnych zariadení. Chceli by sme aj kúpiť novú ťažnú jednotku a lyžiarsky výstroj pre mládež.

Preteky za člnom vytláčajú modernejšie vleky, jeden funguje už viac ako desať rokov práve na Sĺňave v Ratnovskej zátoke, nebolo by jednoduchšie využiť túto možnosť?
– Využívame oba spôsoby jazdy, s člnom aj za vlekom. Doba sa mení a s ňou sa vyvíja aj šport. Začínali sme na Váhu s tútorom vodného lyžovania na Slovensku, ktorým bol Piešťanec Ladislav Nemeš, a fungujeme už 45 rokov. Minulý rok sme oslavovali výročie. Člny boli zo začiatku uložené pod hrádzou Krajinského mosta alebo v starom predvojnovom kajakárskom sklade, v pivnici penziónu Benátky. 
Pamätám si, ako nás ťahal aj môj dedo autom na horolezeckom lanepopri Váhu. Dnes je všetko technicky prepracované, namiesto dvoch lyží sa už v trikoch aj slalome používa iba jedna. Len vleky by ale nestačili. Celá príprava sa vykonáva za člnmi, je to efektívnejšie z pohľadu trénera a techniky jazdy. Tréner je na dĺžku lana v kontakte so svojím zverencom. Na vleku, keď mu ujde, nemá na neho vplyv, nevie mu poradiť. Ak spadne, kým dopláva späť, stratí veľa času a pri našich tréningoch sa naozaj dosť padá.
Spomínali ste triky a slalom, ďalšou disciplínou sú skoky, špecializujú sa pretekári na niečo alebo sa učia všetko?
– Špecialistov je veľmi málo, väčšinou robia všetky tri disciplíny. Triky ako salto dopredu, dozadu, cez vlnu, priame salto, stepy, prekračovanie lana, preskakovanie, podvliekanie pod lyžu vo výskoku sú pre laika síce pekné, no ak sú určené pre rozhodcov, musia byť technicky zvládnuté.
Divácky zaujímavý je skôr slalom, kde sa začína v rýchlosti 58 km za hodinu s 18 metrovým lanom a lano sa postupne skracuje. Nakoniec má len 10,25 m a pretekár dosiahne rýchlosť 110 kilometrov za hodinu, pričom šírka trate je 21, takže ten výkon je náročný na silu a koordináciu, odhad a gymnastické prvky.
Skoky sa jazdia v 58-kilometrovej rýchlosti, mostík je dlhý šesť metrov a výška odrazovej hrany je 1,8 m Čln ide okolo mostíka v .predpísanej dráhe, lyžiar vybočí čo najviac na jednu stranu, urobí si také esíčko a čaká do posledného momentu, aby mohol vybehnúť na mostík a tam vlastne triafa priestor nejakých 40-50 centimetrov. Musí sa trafiť, prejsť, odraziť, chytiť polohu letu a proste letieť a dopadnúť. Je to vyslovene výbušná disciplína.
Čo podľa vás ťahá deti k tomuto náročnému športu, nemajú problém ho zvládnuť?
– Boli by ste prekvapená, ale nie. Začínajú už malé 5-6-ročné deti a vedia veľmi rýchlo kopírovať pohyby a všetko potrebné. Pri lyžovaní na vode sú dôležité rôzne finesy, napríklad pri základnej otočke o 180 stupňov sa nesmiete pozrieť do vody, lebo spadnete.
My sme sa všetko museli učiť, kým sme na to prišli, stálo nás to množstvo pádov. Dnes to všetko tréneri svojim zverencom opakujú, až kým si nezvyknú. Často trénujeme aj na suchu, aby zvládli techniku. Dobré je, ak sa zíde partia detí, ktoré sa vzájomne motivujú a idú hore. Vystrájajú aj vylomeniny, samozrejme.
Pre šport sa ale musia nadchnúť najmä rodičia a aktívne spolupracovať. Nemôžu počítať s tým, že dieťa odložia na prázdniny, aby malo program, tréning prebieha po celý rok.
Ako teda taký tréning vodného lyžiara vyzerá a koľko zverencov v súčasnosti klub trénuje?
– Začíname ráno asi okolo ôsmej, najskôr starší, rozcvičia sa, aby nedochádzalo k úrazom a môžu ísť na vodu. Zaradíme ich do skupín, jedni cvičia na suchu a ďalší na vode, potom je pauza. Počas nej sa snažíme, aby po sebe aj upratali alebo pomohli, čo treba. Popoludní pokračuje tréning podobne ako ráno. V súčasnosti trénujeme okolo dvadsať lyžiarov od najmenších cez tínedžerov a našich dospelých, voláme ich „old boys".
Kedysi sa ochranári snažili zakázať používanie motorových člnov na Sĺňave…
– Existovali také snahy, lenže my sme tu boli ešte skôr ako Sĺňava. Minulý rok sme sa zúčastnili sedenia na Povodí Váhu k vyhláške zákona o vodách a dostali sme podmienky, za akých môžeme fungovať. Od apríla máme dovolené stavať trate a sezóna trvá od mája do septembra.
Počas nej sú člny na vode tak dve až tri hodiny a máme svoju trasu okolo rozhodcovskej veže až po Kubánovu výsadbu. Tvrdím ale, že sme možno väčší ekológovia ako niektorí zelení. Svoje okolie máme vždy vyčistené a argumenty, že z člna môže vytiecť olej, sú smiešne. Keby z člna tiekol olej, dostala by sa doň voda a nedalo by sa na ňom jazdiť.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je nedeľa 25. septembra. Meniny má Vladislav, Vladislava.
  • 24.09.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je sobota 24. septembra. Tento deň je Meniny má Ľuboš, Ľubor.
  • 23.09.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Najväčšia pomoc pre piešťanský útulok je jednoznačne adopcia zvieraťa. Okrem toho však môžete prísť v priaznivom počasí venčiť psy alebo…
  • 23.09.2022, 23:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
nedeľa, 25. septembra 2022
Meniny má Ľubor, zajtra Vladislav