Brušná tanečnica Firuzé: Stane sa, že chlapi po nás „vybehnú“

Tancuje pre radosť a vďaka vystúpeniam si aj celkom slušne privyrobí. V budúcnosti chce v Piešťanoch rozbehnúť aj kurzy brušného tanca pre verejnosť. Brušná tanečnica Firuzé.
Ako ste objavili brušný tanec?
– Priviedla ma k nemu sestra, ktorá tancuje v skupine Shams. Koncom roka 2005 ma poprosila o výpomoc pri jednej akcii, kde malo vystúpiť viac tanečníc. Potrebovala tanečnicu k piesni na štýl Tisíc a jednej noci.
Tanec ma natoľko očaril, hudba, rytmus, pohyby, že som zostala nadšená a začala som sa mu venovať hlbšie. Sestra sa brušnému tancu venovala už dva roky. Do minulého roka som v skupine Shams fungovala spolu s ňou, no potom som sa osamostatnila.
Prečo?
– Ak je tanečnica sama, má viac možností. Klientela, ktorá má záujem o brušný tanec, si nie vždy pozýva celú skupinu tanečníc, aj pre finančnú otázku, aj pre priestory. Väčšinou je záujem o jednu, dve, tri tanečnice.
Keď vás sestra nadchla pre brušné tance, nemohli ste predsa ísť hneď tancovať.
Koľko ste sa pripravovali?
– Dva mesiace som každý deň tvrdo trénovala potrebné prvky. Vzhľadom na to, že som mala základy tanca, išlo to. Podstatou tanca je hudba. Hlavným hudobným nástrojom je bubon darbuka v tvare pohára, ten stačí na to, aby ste tancovali. Má dva základné tóny-dum a tak. Je to však krajšie, keď je nástrojov viac. Kedysi sa tancovalo aj na tlieskanie, lúskanie prstov, mľaskanie jazykom… je viacero štýlov brušných tancov.
Ktoré pohyby sú základné?
– Podľa toho, o akom štýle tanca sa budeme baviť. Ja sa venujem egyptskému štýlu, ktorý sa volá raqs sharki, tanec východu. Tých štýlov je viac – balady, saidi, tribal fusion, perzský, marocký, turecký štýl. Líšia sa rytmom, tanečnými prvkami, kostýmami a hudbou.
Čo charakterizuje váš štýl?
– Napríklad tanečnica používa závoj, ktorý po krátkom čase odhadzuje. Vlnivé pohyby rúk, trupom, hlavou, krokové variácie. V hudbe sú bubnové sóla. Tanečnica tancuje na špičkách, tancuje s ľahkosťou, eleganciou. Tento štýl s prvkami baletu ovplyvnila tanečnica Mahmoud Reda.
Na akú hudbu tancujete?
– Zväčša na reprodukovanú. No tancovala som aj s dvoma originál hudobníkmi Abdo Mansourom (bubny) a Emadom Hassanom (klávesy). Bolo pre mňa vyznamenaním, keď ma po akcii pochválili. Tancovať pri nich sa mi podarilo vďaka lektorke Najle, ktorej na akciu chýbala spoločníčka, ktorá by vyplnila čas, kým sa ona prezlečie, tak ma zavolala.
Koľko tancov, skladieb máte v repertoári?
– Tak do dvadsať, no pribúdajú nové. Tancovať sa dá aj tak, že improvizujem. Počujem hudbu a tancujem prvky, ktoré sa k nej hodia. Tak vždy zatancujem na tú istú skladbu inak.
Kto vám šije kostýmy?
– Objednávam si ich z Káhiry, od jednej Arabky. Každý stojí viac ako sedemtisíc korún. Skladá sa z podprsenky, pásu a sukne. K niektorým je aj závoj…
Tanec siedmich závojov skutočne existuje alebo ide o fikciu?
– Každý verí niečomu inému. Ja nepoznám žiaden konkrétny tanec, ktorý by sa tak volal. Sama však tancujem viacero tancov so závojom, no ten, ktorý tancovala Salome, nebude asi žiaden z nich. Závojový tanec sa vyznačuje tým, že tanečnica prichádza v ňom zahalená a potom ho odloží.
Kde má brušný tanec vlasť? Odkiaľ pochádza?
– Pôvod brušného tanca dodnes nezistili. Či je z Afriky, Grécka alebo Alexandrie, sa nevie, nemá teda vlasť. Prešiel dlhým vývojom a každá krajina si pridala nejaké špecifikum. Pôvodne to bol tanec rodičiek. Má totiž ozdravujúce prvky a pôvodne tej žene rodičke pomáhal.
Prekrvuje totiž panvové dno a tým, že zapája určité svaly, uvoľňuje napätie. Čas-to sa aj preto tancoval vo vysokom štádiu tehotenstva. Tancovať môžu deti aj dôchodkyne. Dokonca tancujú aj muži, najmä v Arábii. Tancujú aj spolu so ženami.
Vaša sestra je teda aj vašou lektorkou?
– Nie, mojou lektorkou je tanečnica Najla. Po prvotnom kontakte, ktorý mi dala sestra, som sa začala tancu venovať hlbšie a navštívila som viacero seminárov, kurzov. Tak som našla v Bratislave lektorku Najlu. K nej stále chodím na kurzy. Ona vystupuje vo Viedni, patrí ku špičke. To, čo ovláda, sa naučila priamo v Egypte.
Koľko stojí taký kurz?
– Pre začiatočníka asi tritisíc korún. Záleží na tom, o aký kurz ide, na čo sa zameria. V kurzoch chcem pokračovať, aby som získala diplom, certifikát a mohla tanec aj vyučovať.
Ako dlho také štúdium trvá?
– Moje trvá už takmer rok. Je to individuálne, môže to byť šesť mesiacov aj roky. Závisí to od lektorky, ako posúdi našu úroveň.
Keď budete mať diplom, začnete s kurzami v Piešťanoch?
– Mám takú ambíciu. Tancovanie ma baví a rada ho aj učím. Tanec má naozaj ozdravujúce prvky, používa sa v relaxačných, rehabilitačných centrách. Veľa jeho prvkov nájdete v zdravotnej gymnastike. Odporúča sa tiež ženám čakajúcim dieťatko. Je veľa fyzioterapeutov, ktorí preberajú prvky z brušného tanca.
Poznáte niekoho konkrétneho, komu tanec naozaj pomohol?
– Môžem pokojne začať so sebou. V detstve som spadla z koňa a mala som problémy s chrbticou. Všetky aktivity vrátane tanca som musela utlmiť. S chrbticou som mala problémy do dospelosti. Pri brušnom tanci, keďže sa robia isté špecifické pohyby, sa mi začalo uvoľňovať panvové dno, šľachy, svaly… veľmi mi to pomohlo.
Vystupujete pod umeleckým menom Firuzé. Čo znamená?

– Slovo firuzé ma vystihuje, pretože v preklade z arabčiny znamená „tyrkys". Od detstva som mala rada modrú farbu a mám pozitívny vzťah k tomuto kameňu, o ktorom sa hovorí, že ak sa vám má niečo stať, tak to vezme na seba a zlomí sa. Tyrkys je v arabskom svete veľmi obľúbený. Pre mňa je aj veľmi zaujímavý, preto som si dala to meno.
Nakoľko ste vyťažená? Ako často tancujete?
– Počas plesovej sezóny aj dvakrát do týždňa. Je to individuálne. Počas zimy a jesene je o nás väčší záujem. Sú spoločnosti, kde sme vystupovali dávnejšie a stále nás volajú.
Viete rozdeliť vašich klientov do nejakých kategórií? Kto vás voláva najčastejšie?
– Prvou skupinou sú firmy, ktoré nás volajú na večierky, firemné akcie. Potom nás volajú súkromné osoby, na uzatvorené akcie. Napríklad oslavy narodenín. Raz nás pozvali na narodeninovú party jedného hokejistu, ktorý bol taký prekvapený, že od radosti ešte aj vybehol za nami.
Veľmi pozitívne na nás reagujú samotné ženy. Často sa pridajú k nám… Ďalšou kategóriou sú povedzme jarmoky, diskotéky, zábavy. Vystupovali sme aj na zimnom štadióne počas hokeja.
Vaše vystúpenie na hokeji som videl. Mal som dojem, že sa to tam nehodí. Existuje nejaký typ akcií, na ktorý poviete nie?
– Je typ akcií, na ktorý by som už nešla. K bazénu. K bazénu, ktorý je uzavretý. Tak som vystupovala asi päťkrát. No po poslednej akcii, ktorú som robila pre uzavretú spoločnosť, som si povedal, že už nie. Je tam totiž veľmi teplo, šmýka sa tam, strácate korálky, do očí vám kvapká pot…
Na ľade mi to pripadalo nevhodné, publikum svojsky pokrikovalo. Bolo to na hranici istej úrovne…
– Mňa vystúpenie na ľade oslovilo. Predstavila som si ľad, na ňom fakle, dva protiklady, celkom ma tá myšlienka pritiahla. Cítila som obrovskú energiu, chcela som sa po tom ľade rozbehnúť.
Jediné, čo mi prekážalo, že nemôžem ísť k ľuďom. Keby som sa mala pozerať na to, ako sa na vystúpenie pozerajú chlapi, asi vždy by bol problém. Beriem to však tak, že prinášam naozaj kúsok Orientu, iné pohyby, inú hudbu, niečo jedinečné. Tento tanec je totiž jedinečný tým, že každá žena ho tancuje inak.
Stalo sa vám, že nejaký divák vystúpenie neustál a vybehol po vás?
– Občas sa to stane, závisí od spoločnosti. Naposledy sa nám to stalo na Smolenickom zámku. Bolo to prekvapenie, pretože jeden pán k nám vybehol pri tanci, pri ktorom som to vôbec nečakala.
Robili sme motýlí tanec s krídlami a pán začal poletovať s nami… Bolo to milé, smiešne a nečakané… Keď totiž tanečnica robí trasy bokmi, zadkom alebo hrudníkom, tak sa stane, že chlap vybehne a pridá sa, ale pri tomto tanci s krídlami sa mi to ešte nestalo.
Čo hovorí váš muž na to, že ste brušná tanečnica? Nežiarli?
– Zo začiatku mu to bolo asi ako každému mužovi zvláštne, keď vie, že idem niekam do uzavretej spoločnosti. Myslím si však, že ma pozná natoľko, aby vedel, že ma tanec baví od srdca. Pri vystúpení treba mať hranice a vedieť, že toto áno, a toto už nie. Keď tancujete medzi ľuďmi, musíte mať trochu odstup, aby to nebolo príliš vyzývavé, nemá ísť o zvádzanie.
Nemalo by sa odlišovať to, či tancujete pred mužmi, či ženami. Stalo sa mi aj to, že po jednej akcii za mnou vybehol chlapík a spýtal sa, či by som prišla, keby si ma objednal, na striptíz. Tak tu hovorím pozor, treba odlišovať, ide o tanec a kultúru.
Chodí s vami ochrankár, ktorý, povedzme, dáva na takéto veci pozor?
– Áno, na väčších akciách si ho zabezpečujeme. Dohodneme sa pred vystúpením, či bude publikum, či budeme medzi ľuďmi a podobne. Mne sa síce nič nepríjemné nestalo, ale viem z počutia od kolegýň, že sa stáva.
Nestretli ste sa s výčitkami, že ide o vyzývavé správanie sa, že sa nepatrí tak sa predvádzať?
– Na jednej narodeninovej akcii v Hlohovci sa mi stalo, že som sa tohto obávala. Boli tam totiž staršie panie v krojoch, tak som čakala, čo bude. No po tanci prišla jedna z nich za mnou a povedala mi: „Ty si taká naša!" To ma strašne potešilo, že aj starší ľudia reagovali pozitívne.