Poľovná zver v našom regióne: Líška hrdzavá

Hmotnosť dosahuje 4-10 kg. Chvost má pomerne dlhý, osrstený dlhou srsťou. Všetky zmysly má výborne vyvinuté. Je inteligentná a vďaka mimoriadnej adaptilite je v súčasnej pozmenenej krajine stále zastúpená.

Párenie líšok prebieha v januári – februári a nazývame ho „kvapkovanie". Líška je gravidná 56 dní a mláďatá sa rodia v brlohu v počte 3-8. Brloh si líška buď vyhrabe, alebo okupuje hotový brloh. Dĺžka chodieb býva 4 m a viac a niekedy sa nasťahuje aj do jazvečích hradov.
Mláďatá otvárajú oči na 12. deň a matka ich dojčí 1-2 mesiace. O mláďatá sa stará samica, ale aj samec sa zdržiava v blízkosti a prináša potravu. Líška nosí mláďatám mäsitú potravu, v priebehu roka však v potrave nie je prieberčivá a žerie všetko, čo sa dá skonzumovať.
Má rada ovocie i lesné plody, hlavnou zložkou potravy sú však malé zemné hlodavce. Dokáže však loviť aj vtáky, plieni hniezda a trúfa si aj na zver, ktorá je od nej väčšia. Je mimoriadne vynaliezavá. V období odchovu mláďat dokáže uloviť pomerne veľa zajacov.
Okrem obdobia odchovu mláďat je viac užitočná ako škodlivá. V bohatých zajačích revíroch boli vždy primerané stavy líšok, ktoré sú veľmi dôležitým indikačným činiteľom zdravotného stavu zveri, sú selekčným činiteľom a požieraním zdochlín majú v prírode sanitárnu funkciu.
Pri nedostatku potravy vo voľnom revíri sa líška odváži ísť za domácou hydinou do ľudských sídiel. Dokáže sa adaptovať na hľadanie potravy na smetiskách, kde okrem odpadkov jedál nachádza ako zdroj potravy potkany. Vyskytuje sa vo všetkých typoch poľovných revírov, od nížin až po vysoké hory. V lesnom prostredí si konkuruje s kunou lesnou. Naopak, rys ju likviduje ako potravného konkurenta.
Líška hrdzavá trpí mnohými chorobami, z ktorých niektoré sú veľmi nebezpečnými nákazami prenosnými aj na človeka. Medzi nimi dominuje vírusové infekčné ochorenie besnota. Besnota je nebezpečná v tom, že vírus napáda nervovú sústavu, najmä centrálne nervstvo – mozog – a spôsobuje nenapraviteľnú ujmu na zdraví, ktorá sa vždy končí smrťou.
Chorý jedinec má vírus besnoty obsiahnutý v celej nervovej sústave – mieche, mozgu a aj v krvi, moči, truse a v slinách. U napadnutého jedinca sa vírus besnoty vylučuje všetkými telesnými tekutinami, najmä slinami, ale aj krvou, materským mliekom, močom. Prejavuje sa viacerými formami.
Pri všetkých formách zviera stráca kontrolu nad svojím počínaním. Pri zúrivej je však agresívna, stráca plachosť a napáda iné zvieratá a aj človeka. Pri pohryznutí prenáša slinami vírus priamo do rany, odkiaľ sa vírus dostane priamo do mozgu, kde spôsobuje zápal mozgu a miechy.
Od roku 1990 sa každoročne uskutočňuje na celom Slovensku veľkoplošná perorálna vakcinácia líšok proti besnote. Vakcína sa podáva na prechodoch zveri a je umiestnená v kapsliach obalených želatínou z rybieho tuku. V ostatných rokoch sa takéto preventívne vakcinácie uskutočňujú letecky.

Pri tejto príležitosti chcem apelovať na všetkých občanov, aby sa vyhýbali styku s líškami, či už chytaním do rúk líšok zrazených autom na ceste, alebo odháňaním líšky, ktorá sa nachádza v blízkosti vášho obydlia, a ktorá neprejavuje aj napriek vašej prítomnosti plachosť.
Je viac ako pravdepodobné, že ide o líšku v určitom štádiu besnoty. V takomto prípade je potrebné obrátiť sa okamžite na políciu a štátnu veterinárnu správu, ktorí už zariadia potrebné úkony na odstránenie takéhoto jedinca. Aj medzi poľovníkmi je nepísaný zákon, že nikdy nechytajú ulovenú líšku do ruky bez ochrannej rukavice.