Martina a Rado Bujnovci hrali aj na plese hluchonemých

  • Nezaradené
  • 3. februára 2009, 11:14
  • Autor:Viera Dusíková

Kapela Disk síce pochádza z Topoľčian, no v Piešťanoch a okolí ju poznajú tí, čo zažili Poľovnícky ples, ale aj Katarínsku zábavu či krepčili na ich melódie počas svadobných hostín.

Kapelu tvoria dvaja muži a jedna žena. Martina Bujnová spieva po boku svojho manžela, harmonikára a klávesistu Radoslava. Spočiatku s nimi hrával Martinin brat Andrej Lukáč, ale neskôr ho nahradil ostrieľaný muzikant a spevák Vlado Uhlík. Ak by ste niekedy uvideli na našich cestách niekoho, kto maľuje krásne rovné zebry či krajnice a stredové čiary – tak tie môžu byť aj z produkcie muzikantov Disku. Martinka je zasa administratívna pracovníčka. Bujnovci bývajú v Solčanoch a majú dve dcéry. Radka a Martinka svojich rodičov rady podpichujú otázkou: „Kedy prestanete hrať?" A tí sa len smejú a presvedčení o svojej večnej mladosti svojim ratolestiam tvrdia: „Nikdy, veď nás to baví!"
Martina a Radoslav si minulý týždeň urobili výlet do Piešťan, v rozhovore s nimi padla reč aj na biele klobúky. Zháňali ich na jedno zo svojich vystúpení. Lebo k muzike patrí aj správny imidž.
Aké novinky letia na plesoch?
Martina: Plesy sú honosnejšie. Vytvárajú priestor na dlhé spoločenské róby a smokingy. Asi najmódnejšou farbou je fialová. Mladšie dievčatá nosia kratšie súdkové šatočky. Jednotlivé páry od seba ľahko rozpoznáte podľa farby šiat, košele a viazanky. Dáma a pán musia byť zladení.
V čom vystupujete zvyčajne vy?
Rado: Uprednostňujeme bielo-čierne kombinácie. Ale zohnať bielu košeľu, ktorá sa pri svetle reflektorov leskne, je fuška. Navyše som harmonikár, takže košeľa musí čosi vydržať, aby som nevyzeral ako zožuvaný. Keď ideme kupovať košeľu, tak ju v ruke požmolím a látku obraciam k svetlu. Ak sa leskne a nie je po prvom dotyku pokrčená, je moja. Rovnakú potrebuje aj Vlado, a to je ďalší problém. Zohnať dve rovnaké je ako hľadať ihlu v kope sena.
Martina: Na začiatku plesu alebo zábavy mávam šaty, ale neskôr sa prezlečiem, pretože v nohaviciach sa cítim lepšie. S obľubou preto nosím rôzne topíky a k nim nohavice.
Ako sa robí dobrá zábava?
Rado: Ľudia musia cítiť, že aj my sa radi zabávame. Ak spievame a ľudia nám do taktu tlieskajú, je to úžasné. Cíti to každý muzikant – ten súzvuk s publikom. Náš repertoár prispôsobujeme ľuďom. Mladším hráme súčasné hity. Do varu ich vždy dostaneme skladbou Cry For You od skupiny September. Starším hráme ľudovky, ale aj piesne z relácie Repete. Zaručený úspech máva skladba Na kolená od Ivana Hlasa. No a keď sa už troška niečo popije a ľudia si chcú zaspievať, rád chodím pomedzi stoly s harmonikou a spievam. Tieto chvíle milujem.
Martinka, aký je váš hlasový rozsah?
Martina: Aj keď so spevom nemám žiaden problém a odspievam väčšinu hitov, nemôžem sa predsa rovnať Christine Aguilere. Tiež mi robia problém niektoré skladby, ktoré sú umelo technicky upravované do vyšších polôh. Tie naživo neodspieva ani pôvodná interpretka. Niekedy sa stane, že naštudujeme najnovší hit, a keď ho zahráme ľuďom, zistíme, že sa naň nebavia tak, akoby sme očakávali. Preto ho radšej stiahneme z repertoáru.
Zaskočila vás nejaká objednávka?
Rado: Raz nás zavolali hrať na ples hluchonemých. Bol to pre nás šok – nevedeli sme si predstaviť tú zábavu. Kultúrny dom v Topoľčanoch vtedy praskal vo švíkoch, pretože išlo o celoslovenský zraz hluchonemých. Vyšli sme na pódium, zahrali prvú pieseň a v tom okamihu skočili všetci na parketa tancovali do rytmu. Bol to parádny ples. Hrali sme len moderné skladby a od prvej minúty až do bieleho rána sa tu tancovalo. Hluchonemí ľudia totiž cítia vibrácie spôsobené nízkou frekvenciou. Martina: Ešte si pamätám, ako sme hrali poľským deťom s Downovým syndrómom. Boli úžasné, Chodili za nami na pódium, chceli sa nás dotknúť, prihovárali sa nám. Bolo to nezvyčajné a milé.
Stalo sa vám, že aj keď ste mali objednávku, zrazu vám do toho čosi prišlo, napríklad choroba?
Rado: Ročne odohráme až sedemdesiat akcií a doteraz sme za 15 rokov museli odrieknuť hranie iba raz. Moja manželka čakala dieťa, bola na rizikovom tehotenstve a vzali ju do nemocnice.
Martina: Dokonca pri druhej dcérke som spievala ešte aj v siedmom mesiaci tehotenstva. Hovorí sa, že keď budúca mamička spieva, dieťatko to počuje a získava isté vlohy. Môžem potvrdiť, naša mladšia dcérka je už teraz veľmi dobrá speváčka, dokonca tancuje v súbore Novum z Topoľčian. Keď si doma v hale necháme pohodené noty, o chvíľu počujeme, ako si naše dcérky pospevujú naše najnovšie skladby. A ak môj muž spieva ľudovky, Martinka zbystrí sluch a okamžite kývne hlávkou so slovami „to poznám" a začne spievať druhý hlas.
Čo vás počas koncertov zaskočilo?
Rado: Raz si nás počas prestávky objednal mladý muž. Chcel, aby sme mu hrali na svadbe. Zapísali sme si termín a cez druhú prestávku za nami došiel iný chlap, o niečo starší, ktorý nás chcel mať na hodovej zábave. Vysvetlili sme mu, že tento termín je už zadaný pre Maroša Domina z Modrovej. A pán na nás vypleštil oči, že veď to je jeho syn a on o žiadnej svadbe nevie! Nakoniec sa rodina dohodla. Syn svadbu odložil a hrali sme aj na hodoch, aj na svadbe. S Dominovcami sme sa tak skamarátili, že ich príbuzní si nás poobjednávali aj na ďalšie svadby. Stali sme sa ich rodinnou kapelou.
Vráťme sa ešte k plesom, ktorý považujete za najlepší? A kedy je ples dobrý?
Rado: Ples je dobrý vtedy, ak hneď na začiatku cítite, že ľudia prišli s jediným cieľom – dobre sa zabaviť. Samozrejme, že záleží na dobrej organizácii, výbere sály, chutných jedlách, nápojoch, zaujímavom programe a bohatej tombole. Ale zo skúsenosti môžeme potvrdiť, že aj v malom kulturáčiku na dedine môže byť vynikajúca atmosféra. Niekedy tie menšie akcie bývajú lepšie ako mediálne sledované zábavy. Nám sa z tých väčších veľmi páčil Ples poľovníkov v Kursalone. Hostí tu vítali trubači, sála bola vyzdobená trofejami a pred každým tanečným kolom zatrúbili na rohoch halali na znak – ide sa tancovať! Aj jedlá boli výborné – typické poľovnícke. Nám chutili jelenie medailóniky s Pálffyho knedľou, ale aj chuťovky na švédskych stoloch.
A kde sa dobre zabavíte aj vy?
Martina: V Solčanoch na maškarnom plese. To je taká naozajstná plesová lahôdka. Celá dedina si už vopred zháňa divadelné kostýmy od výmyslu sveta. Tancuje tu salónka, generál, potápač v plutvách aj s dýchacím prístrojom. A keď je reč o generálovi, prezradím vám jednu pikošku – chlapík, čo sa za túto masku preobliekol, sa o rok stal skutočným generálnym riaditeľom istej spoločnosti.
Tak ten si osud predurčil na maškarnom plese…
Rado: Asi máte pravdu. Naposledy tu boli chalani prezlečení za skupinu Kiss, masky si robili sami, vyšli na pódium a imitovali túto kapelu. Masky boli také dobré, že sme v jednej z nich – tenistke – nespoznali ani nášho kamaráta Stana Kováča zo Solčian.
Kde a kedy vás v tejto sezóne uvidíme?
Rado: Už tento piatok na stavbárskom plese v Kursalone, 6. februára na školskom plese v Rakoviciach a neskôr v Topoľčanoch na Francúzskom plese.
Vážne vás to až tak baví, nemáte niekedy chuť zavesiť hranie na klinec?
Martina a Rado: „Určite nie. Na našom koníčku je krásne to, že po plesoch je na chvíľu ticho, lebo je obdobie pôstu. Vtedy si na pár dní oddýchneme, ale keď sme už dlhšie doma, tak nás to opäť ťahá medzi ľudí. A tešíme sa na majálesy, juniálesy, ďalšie svadby a hodové zábavy, pretože ak by sme vystupovali len pre peniaze, ľudia by to cítili, to človeka jednoducho musí baviť.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav