Blog Imricha Gála: O prehistorických časoch

  • Nezaradené
  • 20. januára 2009, 10:44
  • Autor:Imrich Gál

Ako každý civilizovaný beloch žijúci vo väčšom meste v 21. storočí, každodenné potreby obživy a iných vecí chodím loviť do nejakého nákupného centra. V jednotlivých jaskyniach, ktorých je obchodné centrum plné, dnes nájde homo sapiens takmer všetko.

Má to evidentné výhody – všetko je poruke, oceľového tátoša môžem uviazať hneď pri vchode, množstvo lovísk a jaskýň ponúka široký sortiment spracovaných proteínov, vláknin, sacharidov, kovov či umelých látok – podľa toho, čo hľadáte. A lovci majú k dispozícii aj nadháňačov – tí majú zvýšiť úspešnosť lovu. Majú byť odborníkmi a byť schopní poradiť.
A tak som sa aj ja jedného dňa vybral na lov. Potreboval som maličkosti – žiarovky na osvetľovanie mojej privátnej jaskyne a batériu do mobilného komunikátora. Pri love batérie do tele tamtamu ma uzemnil jeden nadháňač hlbokou znalosťou o produktoch, ktoré ponúkal. Podľa rady jedného priateľa som hľadal lítiovo-polymérovú batériu. Tak evidentne som touto požiadavkou zaskočil môjho nadháňača, že odišiel do tmavých kútov jaskyne poradiť sa s ďalším nadháňačom o mojej neštandardnej požiadavke.
Po porade mi ponúkol inú batériu, minimálne tak dobrú akú som hľadal. Bolo to od výrobcu Li-ion. Evidentne nemal predstavu, že  Li-ion nie je výrobca, ale skratka pre druh batérie založenej na lítiu. Ale keď to nevie nadháňač, tak prečo by to mal vedieť lovec? Tak som sa zorientoval v ponuke sám a vybral som si úlovok sám.
Ešte lepší zážitok som mal pri kúpe žiaroviek. Na mieste predaja, pod vplyvom širokého sortimentu a použitých nových technológií, som sa rozhodol pre žiarivky namiesto žiaroviek. Taká banalita, koho by to vzrušilo? No veru áno, mňa to vzrušilo, keď po návrate domov do svojej jaskyne som zistil, že jedna z troch kúpených žiariviek svieti akosi čudne – namiesto pekného žiarenia vydávala akýsi neduživý svit. Vzhľadom na obstarávaciu cenu (nejakých 10 € po novom) som sa na druhý deň vybral späť a vysvetlil svoju dilemu prítomnému nadháňačovi.
Našťastie som mal účet. Nadháňač sa na mňa pozrel, ako keby som bol slizký plaz a navrhol niečo hodné opovrhnutia a súčasne necudné, a začal vysvetľovať rozdiel medzi žiarovkou a žiarivkou: „Viete, žiarivke to chvíľu trvá, kým sa rozsvieti.“ Ja som ho ubezpečil, že fundamentálny rozdiel medzi žiarivkou a žiarovkou ovládam a len som ho požiadal, aby toho chcípliaka jednoducho vymenil. Znudene pokrčil plecami, odkráčal medzi regále, moju reklamovanú žiarivku položil do regála, vybral jednu panenskú a podal mi ju.
Ja som sa vrátil späť do jaskyne, spokojný, že mám všetko čo som chcel. Len mi bolo tak trocha ľúto môjho nasledovníka, ktorý si domov donesie ledva svetielkujúcu žiarivku.
P. S. Aj vy sa niekedy na love cítite ako keby ste sa vrátili medzi kromaňoncov?   

0 Shares

Najnovšie správy

streda, 7. decembra 2022
Meniny má Ambróz, zajtra Marína