Piešťanskí stavitelia: STANISLAV BRESCIANI

  • Nezaradené
  • 8. januára 2009, 10:53
  • Autor:Ľubomír Mrňa
Martin Cifra

V prílohe časopisu Architektúra & urbanizmus (1996, roč. XXX, č. 3), venovanej architektonickým dielam 20. storočia v Žiline, sa v hesle Paľova búda (s. VII, sign. md) okrem iného píše: „Piešťanský architekt Bresciani navrhol pre hoteliera Pavla Folkmanna výletnú reštauráciu v švajčiarskom štýle, ktorá sa pre svoj osobitý vzhľad stala všeobecne známou mestskou stavbou.“

Architekt Stanislav Bresciani skutočne svojho času v Piešťanoch býval a pracoval, nuž dalo by sa očakávať, že keď je ako „piešťanský architekt" známy mimo Piešťan, v Piešťanoch nebude s dostupnosťou jeho nacionálií vonkoncom nijaký problém.
Napokon, bol autorom vily Cmunt (t. č. Berlin) v Sade Andreja Kmeťa č. 11 (1924 – 1927 projekt, 1928 realizácia), prvotnej podoby budovy voľakedajšej Kúpeľnej komisie na Pribinovej ulici č. 2 (1924 – 1925) i jednoposchodového obytného domu R. Schultza na niekdajšej Wilsonovej (Teplickej) ulici č. 43 (1928).
V susednej obci Banka projektoval mladšiu časť tamojšieho konglomerovaného kostola sv. Martina (1928 – 1930). V štádiu nerealizovaných projektov zostali práce objednané piešťanskými klientmi Múllerom, Polakovičom…


V  Štátnom okresnom archíve v Trnave evidujú Brescianiho plány z marca 1912 na stavbu hotela (z. č. 220a/1956, ONÚ Piešťany 286). Existujú doklady, že jeho akčný rádius zahŕňal i Vrbové (napríklad 26. augusta 1938 dohotovil plány vrbovskej rímskokatolíckej fary) a azda aj iné obce v piešťanskom okolí. Stopy teda nechýbajú, ba čo viac, podarilo sa nadviazať kontakt i s jeho rodinou, ktorá sa odvinula z prvého manželstva a nežije v Piešťanoch.
Lež skutočnosť je taká, aká je: o Stanislavovi Brescianim sa dnes oveľa viac nevie, ako vie. Veď ani len jeho tvár nie je známa…
Z prítmia, v ktorom sa ukrýva začiatok i koniec architektovho života, sa vynára figúra nepokojného búrliváka. Narodil sa 22. augusta 1890, nevedno kde, rodičom Antonovi a Márii, rod. Herodekovej.
Jeho sestra Markéta bola starou matkou bratislavského architekta Dušana Kedra a práve on vyslovil domnienku, že obaja súrodenci sa mohli narodiť v Lefantovciach, kde privandrovalec Anton (Antonio) Bresciani údajne pôsobil ako staviteľ. Hypotézu sa však zatiaľ nepodarilo dokázať.

Podrobnosti o Stanislavovom prvom manželstve sú veľmi hmlisté. V ohrdnutej rodine sa pred ďalšími generáciami o otcovi (a neskôr o starom otcovi), ktorý ju opustil, nehovorilo. Sú však doklady, že 28. júna 1924, už rozvedený, a navyše aj otec, sa v Piešťanoch druhý raz oženil s vdovou Irenou Hulyákovou, rod. Vérfyovou (*7. júna 1890), s ktorou sa ale po niekoľkých rokoch 3. apríla 1931 na Krajskom súde v Trenčíne taktiež rozviedol.

Vnučka Stanislava Brescianiho, Ing. Eva K., sa v liste z 30. 6. 1991 podelila o niektoré zaujímavé, ale veľmi strohé a časovo neukotvené údaje: „…môj starý otec pracoval ako architekt v Rakúsku v Knittenfelde (kde bol jeho zamestnancom Hitler ako technický kreslič). Pracoval tiež u Hailé Selassieho v Etiópii ako dvorný architekt. … zomrel za vojny." Taktiež zaznamenala, že mal v Bratislave „tretiu ženu Gizelu Záviškovú".


To bolo asi všetko, čo preniklo k jej sluchu o tabuizovanej téme. Ani austrálska teta Aliska, od ktorej vedomostí sa veľa očakávalo, nevniesla do nejasného prípadu viac svetla. Bude sa zrejme načim uspokojiť aspoň s tým, že v službách posledného neguša pracoval aj jeden piešťanský architekt.

Ešte nedávno bolo možné počuť starých Piešťancov spomínať na Brescianiho livrejovaného šoféra a na jeho chvastavé rozprávania o dobrodružstvách, ktoré mal zažívať s bonvivánskym pánom architektom na cestách do Talianska. Avšak pamätníci sa nenávratne vytrácajú a s nimi mizne i nádej, že sa podarí pozliepať roztratené čriepky spomienok do zrozumiteľného celku.

Brescianiho architektonické návrhy uskutočňovali v Piešťanoch miestne stavebné firmy Berta & Kováč, A. Pflügler a možno i iné. O angažovanosti firmy Berta & Kováč svedčí o. i. aj text na kamennej tabuľke osadenej, vari roku 1925, na budove voľakedajšej Kúpeľnej komisie. (Na tomto objekte sa v predstihu niekoľkých desaťročí uplatnili niektoré znaky vlastné postmodernej tvorbe druhej polovice dvadsiateho storočia.) Kým identifikácia tejto, ale aj viacerých ďalších stavieb, v podstate nenaráža na prekážky, identifikovať architektov hrob – pokiaľ vôbec existuje – sa nepodarilo.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 4. októbra. V Chtelnici sa 4. októbra 1607 narodil univerzitný profesor a rektor Martin Palkovič. V roku…
  • 03.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 3. októbra. V Slanici sa 3. októbra 1762 narodil jazykovedec a národovec Anton Bernolák. Tento deň je…
  • 02.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Na diaľnici pri Hornej Strede v utorok 27. septembra popoludní narazilo do zvodidiel osobné motorové vozidlo. Zranenej osobe najskôr piešťanskí…
  • 03.10.2022, 23:01
  • Krimi / Spravodajstvo
utorok, 4. októbra 2022
Meniny má František, zajtra Viera