Blog Imricha Gála: O osobnostiach

  • Nezaradené
  • 5. januára 2009, 09:49
  • Autor:Imrich Gál

Celebrity sa na celý svet v posledných časoch škeria z každého kúta, na priateľa vraj vyskočila jedna, keď doma otvoril chladničku. Striehnu na nás všade, a ak im podľahnete, tak amen Mária. Ale keďže máme to trhové hospodárstvo, tak kde je trh, tam je ponuka.

Chcete celebritu? Tak ju niekto vyprodukuje a dodá vám až pod nos do obývačky, väčšinou cez televíziu. Výhodou zákazníka dnes však je, že si môže vybrať a nemusí brať, čo je mu naservírované.
Ja si tiež vyberám, no dávam prednosť osobnostiam pred celebritami. Dôvod je pravdepodobne zrejmý každému. Koncom roka som siahol po jednom z časopisov, ktoré kupujem pre svoju mamu. Listujúc som natrafil na článok, ktorý hovoril o tých, ktorí v minulom roku opustili slzavé údolie zvané svet. Viacerých poznala moja mama, či môj otec, niektorých som poznal aj ja, dokonca osobne.
O Michalovi Dočolomanskom v našej rodine bol dlhé roky rozprávaný príbeh, ako sa Mišisko (tak ho vtedy volali pedagógovia na VŠMU) dostal k zápočtu zo spevu, ktorý môj otec vyučoval. Mišisko bol tlačený termínom. Tak sa vybral v sobotu za svojím učiteľom k nemu domov. Index mu otec podpísal na jeho vlastnom chrbte priamo z vane. Mišisko síce nemal najlepšiu dochádzku, no bol to taký štricák, pre ktorého mal otec slabosť. A nielen on.
Cez otca som poznal viacerých, ktorí boli v tom článku spomenutí – František Zvarík, mnohostranne nadaný umelec, výborný herec, veľmi dobrý operný spevák a nedocenený maliar. A dobrý človek. Takisto Vilma Jamnická, v posledných časoch skôr známa ako astrologička, vegetariánka a propagátorka jógy. Bola však predovšetkým vynikajúca herečka. Alebo Oto Lackovič.
V Piešťanoch sme sa rozlúčili s viacerými osobnosťami. O nich sa písalo nielen na stránkach Piešťanského týždňa. Veď kto by nepoznal či aspoň nepočul meno Vladimír Plulík či Jozef Dodo Šošoka. S Dodom Šošokom som sa stretával nielen na rôznych kultúrnych podujatiach v Piešťanoch. Dodnes sa v duchu krčím od hanby, keď nevediac o jeho zdravotných ťažkostiach, som sa ho spýtal pri jednom náhodnom stretnutí v meste, ako sa má. Bolo to na začiatku, keď jeho problém nebol až tak viditeľný, ale i tak… Trapas ako hrom, jediným ospravedlnením bolo, že skutočne som v tom bol nevinne.
Veľkou osobnosťou malého mesta bol pre mňa MUDr. Branislav Čanič. Asi preto, že som ho poznal najviac zo všetkých menovaných ako aj preto, že moje spomienky na neho ešte neprekrývajú nánosy minulosti skreslené časom.
Bol jedným z tých málo oslavovaných ľudí, ktorí svoju výnimočnosť vôbec neregistrovali. Ani tí okolo nich jej nevenovali pozornosť vo svetle každodenného zhonu. Jeho pripravenosť na zasadnutia mestskej rady či zastupiteľstva boli až legendárne.
Bol jedným z poslancov, ktorý mal naštudované všetky materiály. Tie boli plné odsekov podčiarknutých fixkami rôznych farieb tak, že pripomínali detskú omaľovánku. Za to, o čom bol presvedčený, bol ochotný bojovať. A aj bojoval. Niekedy až na vlastnú škodu. Za asi najväčšie uznanie mojej práce pre mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany považujem pár viet, ktoré povedal pri schvaľovaní mojej odmeny kedysi v roku 2004: „Keď sme volili Ing. Gála do funkcie, tak som mal pochybnosti o správnosti tejto voľby. Teraz ich už nemám. Odmenu navrhujem v najvyššej možnej miere, teda 30 percent.“
Verejné priznanie chybného názoru vyžaduje vnútornú silu, sebareflexiu a charakter. Tieto vlastnosti MUDr. Čaničovi nechýbali. Aj preto si ho vážim i dnes, takmer rok po tom, čo odišiel. Pre mňa bol a zostal osobnosťou.
P. S. Dúfam, že pri tom množstve voľného času, ktorý MUDr. Čanič teraz má, občas číta blogy Piešťanského týždňa v nebeskej internetovej kaviarni.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 9. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom boja proti korupcii. Meniny má Izabela.
  • 09.12.2022, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 9. decembra 2022
Meniny má Izabela, zajtra Radúz