Spisovateľ číta noviny, pretože ho za to platia

Na literárne dopoludnie bol vo štvrtok 4. decembra pozvaný aj ďalší finalista – Viliam Klimáček, ktorý sa však pre chorobu nedostavil. S Bratislavčanom Jánom Litvákom viedla v Mestskej knižnici v Piešťanoch rozhovor moderátorka Zuzana Belková.
Kontakt s východnými kultúrami a cestovateľské zážitky z Indie v sebe nezaprú Bratislavské upanišády, taký názov nesie kniha vybraná do spomínanej literárnej súťaže. Sám autor sa o nej vyjadril takto: „Sú to nadčasové myšlienky.Hovoria viac ako informácie, ktoré prichádzajú príliš rýchlo."
Ide o poviedky, úvahy, básne, sú to malé drobnôstky, ktoré Litvák skladá do väčších celkov, pričom neraz vznikajú slovné hračky s jednotlivými hláskami: „Dojem diaľky dojíma. Derviši dennodenne dochádzajú do Džibuti, dupocú drevákmi. Dnes dokončili diaľnicu D dva."
Otec dvaapolročnej Liliany inklinuje viac k próze, má však rád voľný štýl a knihu sa podujme vydať, až keď nazbiera dostatok materiálu. „Poézia sa nerobí pre knižničné pulty, nedá sa odbaviť ústne," odpovedal na otázku o zmysle vlastného publikovania.
Inšpirácia prichádza obvykle v tej najnevhodnejšej chvíli – po polnoci, skoro ráno či na ceste do práce v trolejbuse. Slová sú preňho živou surovinou, má pred nimi úctu. „Mám rád prácu so slovom," tvrdí o svojom zamestnaní korektora v denníku Sme.
„Čítanie a písanie je najtichšia práca so slovami," vyznáva introvertný detailista. Spoločenské zmeny sa mu však zdajú príliš ošúchané a otravné, preto ho novinárske chybičky ako „bez práce nie sú koláže" či „ceny tovarov v aurách" neraz inšpirujú a očaria.
„Zaujíma ma reč, všetko ostatné ide bokom." Piešťanským maturantom prečítal aj úryvky z knihy Pijem vodu z Dunaja (2006) i z čisto básnickej zbierky Vtáctvo nebeské, ktorá ešte oficiálne nebola publikovaná. Vo svojich veršoch zádrapčivo upozorňuje aj na klčovanie bratislavskej prírody.
„V meste cítim tlak odísť spomedzi panelákov," hovorí ako milovník prírody a pestovateľ biopotravín. Inšpiráciu nachádza aj v lese: „Ticho je ako dýchanie, je to akási výstraha, snažím sa ho počúvať." Kritické nálady naňho však prichádzajú hlavne vtedy, keď nepríde honorár.
Štúdium zahraničného obchodu nedokončil a striedavo sa živil roznášaním reklamných letákov v Nemecku, prácou v reštaurácii, maľovaním bytov i pestovaním byliniek. Ján Litvák rád cestuje po svete, najradšej po Slovensku. Túla sa sám po meste. Možno naňho natrafíte aj v Piešťanoch.