V Krakovanoch dievčence na Ondreja triasli ploty

  • Nezaradené
  • 16. decembra 2008, 10:07
  • Autor:Viera Dusíková
Martin Cifra

S pásmom od Lucie do Vánoc, každá noc má svoju moc vystúpila v Spoločenskom centre Slovenských liečebných kúpeľoch Folklórna spevácka skupina Krakovienka, ktorú vedie Antónia Mitošinková.

A tak sa kúpeľní hostia, ktorí prišli načerpať energiu z folklóru dozvedeli, že Krakovanci nijak nezaostávajú za vešteckými praktikami a zaklínaním, ktoré naši predkovia praktizovali na celom Slovensku už od Ondreja.
Krakovienka vo svojom pásme vysvetľuje zvyky a obyčaje takto: „ Slobodné dievky chodzili na svatého Ondreja po dzezine, trásli ploty a pritom hovorili – plote, plote trasem ta, svatý Ondej prosím ta. Dajže mi ty znat, s kým ja budem pri oltári stát. Plot potrásli trikrát a furt sa obzerali, či sa za ním volagdo neukáže. „Obyčajne vyšla z chalupy gazdiná, alebo mládenec, ktorý mohol byť aj nádejným ženíchom dievčaťa.
Na Luciu sa dievčence poobliekali do plachiet, tváre si pomúčili, aby ich nik nepoznal a s husacími krídlami chodili od chalupy k chalupe a vymetali kúty.  A pritom spievali: „Od Lucie do Vánoc, každá noc má svoju moc. Lucie prichádzajú, šetko zlo vymetajú. Dzievčence lístky píšu, denne do okna hádžu…“  Táto pieseň hovorí o tom, že na Luciu si dievčence napísali na lístočky mená chlapcov a postupne, každý deň vždy jeden lístok odhodili. Meno toho šuhaja, ktorý im mal byť súdený ostalo na poslednom z lístočkov, ktorý otvorili na štedrý deň.

Cez otvor v stolčeku videli bosorku


 Mládenci v Krakovanoch zasa zhotovovali Luciin stolček, v strede ktorého bol otvor. Cezeň sa dívali a koho v ňom uvideli, toho považovali za bosorku.  Tieto ľudové hry pokračovali tým, že Lucie sa pohľadu cez stolček všelijako vyhýbali a drapkali do mládencov, tvárili sa nehnevane, urazene, otáčali sa a utekali.  A ako to bývalo v Krakovanoch na Vianoce? Prezradila nám Elena Krestová: „Po večeri, sa zaspievalo, rozdali sa darčeky prv, než došli na návštevu susedá a koledníci. Tí chodzili od domu k domu a spievali koledy. Gazdiné im zato dávali jabĺčka a oriešky. A potom,  ked sa blížila polnoc, išlo sa do kostela na úternú.“

Mamy maľovali deťom na čelo krížik


O tom, ako to vyzeralo na Štedrý deň v iných oblastiach Slovenska prezrádza piešťanská  etnologička Jarmila Hluchová: „Na Štedrý deň sa zachovával prísny pôst, ktorý trval od východu prvej hviezdy. Gazda dymil všetky miestnosti v dome i maštaľ. Potom zapáli sviečku na stole a do všetkých kútov nahádzal orechy ako dar mŕtvym predkom. Po spoločnej modlitbe zaželal rodine šťastné sviatky. Potom nalial každému víno, alebo pálenku, podal oblátku s medom a cesnakom, dva orechy a jablko.
Mama robila deťom  na čelo medom krížik, aby boli zdravé a pekné. Otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole a otvoril každému orech. Ak bol zdravý, čakalo zdravie aj člena rodiny.  Súčasťou večere bola vianočná polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Ale podávala sa aj polievka zo strukovín. Nechýbali pupáky s medom  s makom. Za pôstne jedlo naši predkovia považovali rybu so zemiakmi, či chlebom.“

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 5. októbra. Tento deň je Medzinárodným dňom učiteľov. Meniny má Viera.
  • 04.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Predmetom rekonštrukcie strechy piešťanského zimného štadiónu je demontáž pôvodnej strešnej fólie, montáž novej hydroizolačnej PVC fólie, demontáž a montáž strešného…
  • 04.10.2022, 09:48
  • Piešťany / Spravodajstvo
streda, 5. októbra 2022
Meniny má Viera, zajtra Natália