Piešťany prebodli Matúša Čáka Trenčianskeho potleskom

Azda najbohatšieho, hrabivého, neposlušného a aj krutého uhorského palatína všetkých čias autori diela postavili do svetla nešťastného muža, túžiaceho celý život po láske, ktorú mu jeho odporcovia otrávili vínom.  Zomrieť však mal on a možno aj nepohodlný priateľ páter Johann (Kamil Mikulčík), rytier rádu templárskeho. Režisér Dodo Gombár a skladateľ Ľubomír Horňák obsadili do hlavnej role Matúša Čáka Stana Hornáka, ktorého alternuje rodený Trenčan Dušan Vitázek. A práve Dušan na generálke exceloval. Jeho duety s milovanou láskou – princeznou Isabelle Anjou, alias Viki Matušovovou, a záverečná pieseň s Orlicou a rozprávačkou príbehu Sisou Sklovskou mrazili v kostiach a postavili divákov z preplneného Domu umenia do niekoľko minút trvajúceho standing ovations.

„Ešte nás čaká zajtrajšia premiéra. Po týždni intenzívneho skúšania tu v Piešťanoch si zajtra večer konečne vydýchneme. Generálka sa nám vydarila a som prekvapený, koľko ľudí na ňu došlo, nečakal som to,“ tešil sa po predstavení na javisku Dušan Vitázek.

„Toto vystúpenie bolo pre mňa absolútne adrenalínové, prirovnala by som ho k zoskoku z padáka,“ skonštatovala Sisa Sklovská, ktorá svoju úlohu naštudovala a náročné texty piesní sa naučila v rekordne krátkom čase.
Režisér Dodo Gombár dodáva: „Skromne by som si prial, aby bolo možné našu rockovú operu nazvať javiskovým tvarom rozkročeným medzi dve blízko príbuzné podoby živého umenia – divadelnú a koncertnú. Matúš Čák a jeho príbeh je natoľko dráždivý a tajuplný, že nám to tento riskantný pokus umožňuje veľmi prirodzene.“

Celé predstavenie si v hľadisku vychutnal autor hudby a námetu, klávesák skupiny Elán Ľubomír Horňák. Ešte niekoľko minút po skončení vystúpenia dával inštrukcie zvukárom a osvetľovačom, aby vychytali posledné chybičky krásy pred dnešnou premiérou.
Matúš Čák Trenčiansky umiera na pódiu symbolickou rituálnou vraždou – exkomunikovaný z cirkvi, ktorá mu vzala jeho milovanú Isabelle, čím sa končí obrazové podobenstvo vášne a lásky, zrady a pomsty, nekonečnosti ľudských poznaní…
Záverečné slová patria v diele historikovi Pavlovi Dvořákovi, ten príbeh nazval rozprávkou. Ale kto dnes dokáže, aký v skutočnosti Matúš Čák Trenčiansky bol? Dobový záznam z roku 1311 hovorí nasledovné slová: „Ak človek splodil vzdorovitého a bezočivého syna, ktorý neposlúcha rozkazy otca ani matky a opovrhol poslúchať trest, zmocňujú sa ho a vedú pred seniorov tohto mesta a k bráne súdu. Odvádzame ho k seniorom, rozumie sa biskupom, a k ľudu uhorského kráľovstva, kde ho majú obhádzať kameňmi rozsudkov, aby prebodnutý ostrím exkomunikácie akoby mŕtvy bol oddelený zo spoločnosti veriacich, a aby bol pomocou božou odstránený ako zlo hriechu, nepokoja a pohoršenia tohto kráľovstva.“