Blog Slávky Novákovej: November 1989

No ale vráťme sa k tomu 17-temu novembru. Písal sa rok 1989 17-teho novembra.
Výroba v k.p. Tesla Piešťany, ktorá zamestnávala veľkú časť obyvateľstva Piešťan, frčala naplno, plán sa plnil na 100 percent a všetko bolo strategicky naplánované do ďaľšej päťročnice.
V halách pracovali robotníčky a robotníci, kompletizovali diódy, tranzistory a integrované obvody. V kanceláriách sedel administratívny aparát, ktorého bolo strašne veľa a zbytočne, ako je to aj teraz v mnohých inštitúciách.
Tí, čo nesedeli sa s papiermi preháňali po chodbách, dokonca niektoré referentky ich kŕčovito držali pod pazuchou /asi aby ich nestratili/. Majstri riadili výrobu, písali všelijaké hlásenia, ktoré sa potom čítali na poradách. V tých časoch sa dosť písalo, aj čítalo….
Doobeda sme dostali echo že sa chystá prevrat režimu. Ja som pracovala vo Výpočtovom stredisku ako operátorka, obsluhovala som počítač. Ovšem vtedajší počítač EC 1045 zaberal miesto ako moje tri obývačky. Spracovávali sa na ňom výsledky pre všetky strediská. Dokonca vtedy už bola zautomatizovaná dochádzka. Takže, dostali sme echo.. a pracovali sme ďalej.
Vešali sme pásky, snímali sme dierne štítky, nasádzali ohromitánske disky, ktoré boli v stojanoch pripomínajúce automatické práčky. Štyri tlačiarne frčali v multirežime a tlačili sa strašné kvantá zostáv. Všetko riadil operačný systém DOS a príkazy preň sa zadávali z riadiaceho pultu.
Keďže sa dlho nič nedialo, my sme totiž nevedeli, či sa niečo deje na chodbách, lebo sme boli zavretí celý deň na výpočťáku, ja, večný rebel, som si povedala, že sa teda zapojím svojou maličkosťou do diania a prispejem k prevratu.
Napísal som teda papier, také niečo že nesúhlasíme s terajším režimom a robila som po našom stredisku podpisovú akciu. Nikoho som k ničomu nenútila, veď to bolo dobrovoľné. Tí, čo boli v obraze a pochopili dobu, podpísali hneď. Bavil ma postoj určitých ľudí, ktorí to nepodpísali, ale pooobede, keď už bolo veľa vecí čo sa bude diať jasných, to išli podpísať.
Nikomu nič nezazlievam, niektorí sa báli, ale boli tam aj tzv. prevracači kabátov, ktorí čakali ako sa situácia zvrtne a oni sa potom zariadia vo svoj prospech. Pri slove populizmus mi naskakuje husia koža…. a to boli títo ľudia.
Potom sme dostali ďaľšie echo, že sa má pracovať do dvanástej a pred Teslou bude demonštrácia. My sme teda tie strediská, pre ktoré sme spracovávali výsledky obvolávali, lebo pre niektorých sa to do dvanástej nestihlo. Pamätám si kolegyňu, ktorá mala na starosti zostavu, ako nás nútila, aby sme jej ju spracovali. My sme jej tvrdili, že nie, počítač sa o dvanástej vypíná. Ona to nechcela pochopiť a tvrdila, že zostavu musí mať. "Kto ti ju preberie???" pýtali sme sa jej, veď o dvanástej bude všetko pred Teslou.
Pred Teslou bolo veľa ľudí. Kričali a demonštrovali proti režimu. Niektorí vystúpili so svojím prejavom aj na tribúne. Niektorí mali v rukách aj československé zástavy. Atmosféra bola fascinujúca. Fascinujúci bol pre mňa aj záber v telke, keď som videla študentov ako dávajú kvety za štíty policajtov, fascinujúca bola atmosféra v Bratislave na námestí SNP a povestné štrnganie kľúčmi vo vztýčených rukách, svetielka… Ján Budaj…. Letenská pláň a dianie na nej. Václav Havel…
Lebo sú veci, ktoré sa dejú len raz. Potom sa o nich píše v dejinách.
S tou Teslou, to vidím takto: Nemám rada žiaden režim, ale nejaký vždy musí byť. V jaskyni sa žiť nedá a pracovať sa musí. Nebolo toľko možností ako teraz, napr. otvorené hranice, práca a štúdium v zahraničí, súkromné podnikanie.
Faktom je, že právo na prácu mal každý a to nie je zanedbateľné. Že boli zbytočné funkcie: tie sú teraz tiež. Korupcia, protekcia, prospechárstvo bolo aj bude a tí, čo sú hore, sa budú obohacovať ako v komunizme tak aj teraz.
Šikovný môže podnikať, keď však nemá peniaze má smolu, keď nemá známosti nevybaví si žiadne dotácie. Nebránim minulý režim, pre veľa ľudí v Tesle však členstvo v KSS bola vec prežitia. Mnoho ľudí si kapitalizmus vysvetlilo po svojom.
Sme v EU, blíži sa platba v euro. Nedávno som počula v autobuse názor, že vstup EU je vlastne aj forma novodobého kolonializmu. Faktom je, že sme boli pod Rakúsko-uhorskom, pod ZSSR… Milan Lasica spieva: My sme národ holubičí….