Po zrážke v podchode ju museli kriesiť

O prvej preliatej krvi na stenách „excelentnej stavby" sme už písali, o ďalšej nám prišla do redakcie povedať dôchodkyňa Eva Jelínková z Piešťan: „V septembri som sa v podchode zrazila s cyklistkou z Trebatíc. Bolo to strašné, z bezvedomia ma prebrali až okoloidúci ľudia. Skočila som s poranením hlavy na chirurgii. Bola som celá dotlčená. Keď som napísala sťažnosť na železnice, viete, čo mi odpovedali? Že moju sťažnosť nevyhodnotili…, pretože stavba ešte nie je odovzdaná a mám sa sťažovať u firmy, ktorá ju vybudovala. Pracovala som v stavebníctve, takýto nepodarok by nikdy nemal prejsť kolaudáciou…"
Eva Jelínková nám opísala aj ďalšie prípady, ktoré sa tu stali, ale nebolo treba. Každý rozumne uvažujúci človek, ktorý týmto podchodom prejde, musí už po pár metroch zistiť, že ak by hlúposť nadnášala, tak ten, kto túto stavbu vymyslel, by nemusel chodiť pešo, lietal by ako holubička.
Železnice Slovenskej republiky dávajú od inkriminovanej stavby ruky preč. Vraj podchod ešte od zhotoviteľa, teda od Združenia SK Nové Mesto, zastúpené Doprastavom neprebrali. Plánované ukončenie projektu je v decembri 2008. Zaujímavé je, že ŽSR podchod neprebrali, no tým, že zatvorili provizórny prechod cez koľaje do Kanady, prinútili ľudí podchod používať. Ak sa však čosi stane, zodpovedného asi nikto nenájde.
Aby situáciu chodcom a cyklistom ešte viac skomplikovali, majstri označili podchod nezmyselnými dopravnými značkami. Chodci podľa nich majú chodiť vonkajším dlhším oblúkom a cyklisti sa majú pohybovať vo vnútornom, prudšom oblúku, čo je absolútny nezmysel. Riešení situácie je niekoľko.
Tým najlogickejším je podchod prestavať. Ďalším je zakázať vjazd cyklistom. Otázne však je, kto by nepopulárny zákaz rešpektoval. Ďalšie riešenie ako predísť zrážkam je namontovanie sústavy zrkadiel v podchode. No keďže cestu využívajú aj vandali, zrkadlá by museli byť strážené kamerovým systémom. To si vyžaduje peniaze, ktorých je málo.
No možno by sa našli a aspoň takouto formou by sa vrátili Kanade milióny, ktoré Tesco darovalo mestu, keď za železnicou vybudovalo obchodný dom. Lenže to by si museli mestskí úradníci a železničiari sadnúť za spoločný stôl. A pozvať k nemu aj majstrov z Doprastavu.