Hlavina rozosmiala Dom umenia

Domom umenia sa niesla skvelá a veselá atmosféra hneď od počiatku. Prvou hviezdou večera sa tesne po usadení publika stal nečakane jeden z divákov, keď zaznela výzva preparkovať jeho vozidlo. Zdvihol sa zo sedadla a vyslúžil si búrlivý potlesk.

Dobre naladené publikum dokázalo zmysel pre humor, aj keď v hľadisku kultúrneho stánku zhasli svetlá a rozžiarili sa pódiové. Dveapolhodinové predstavenie nenechalo odpočívať ani jednu vrásku na diváckych tvárach. Prvý veľký potlesk hercom venovali, keď sa trafili do aktuálnej situácie v zdravotníctve. „Prepáčte, že dnes ordinujem sám, ale viete, sestričky stále štrajkujú,“ ozvalo sa z úst herca – lekára a publikum sa mu poďakovalo potleskom a povzbudivými výkrikmi.

Príbeh mladej vedkyne Anny so šoférom Reném blúdiacej naprieč Slovenskom, aby spísala lietajúce dravce, nie je len plný humoru a komických momentov. Publikum sa niekoľkokrát zamyslelo nad životnými prioritami, voľbou medzi úprimnosťou a mlčaním, či dokonca situáciou v krajine. Diváci sa i počas prestávky zhovárali a zabávali na dialógoch, po skončení hry hercom poďakovali dlhým standing ovation.

Herci divákov prinútili zamyslieť sa nad tým, kto dal človeku právo rozhodovať o tom, čo je správne, a pripomenuli, že hlúposť kvitne v každom kúte našej malebnej krajiny. V hre maestra Stanislava Štepku je aj mnoho zaujímavých a pravdivých myšlienok v nenapodobiteľnom západoslovenskom nárečí: „Neni krásne to naše Slovensko? Čím sme si ho od Pána Boha zaslúžili? Že sme držali celé tie roky hubu? Ale mám pocit, že niektorí naň ešte nedorástli…“

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 7, ktoré je v predaji od 16. februára.