Piešťanskí stavitelia: JOZEF KRÁTKY

Hádam týmto okolnostiam vďačíme za skutočnosť, že v prvých rokoch dvadsiateho storočia pribudlo do zoznamu projektantov pôsobiacich pri zveľaďovaní Piešťan meno Jozef Krátky. Akurát iba meno, lebo jeho podobizeň sa doposiaľ nenašla.
Zo skúpych verejnosti prístupných prameňov, ktoré i tak len notoricky opakujú stručný údaj zo Súpisu pamiatok na Slovensku (1969), sa možno dozvedieť iba toľko, že bol činný v Piešťanoch v rokoch 1900-1910. Publikácia Osobnosti mesta Piešťany 2 (ProPolis n.o., 2004) doplňuje uvedený údaj informáciou, že pracoval spoločne so staviteľom Halzlom (variantne azda Halselom). Podrobnosti o Krátkeho narodení, vzdelaní, rodine, práci, úmrtí sa predbežne nepodarilo dohľadať. Avšak už samotná skutočnosť, že sa jeho meno spomína v Súpise pamiatok, vypovedá, že práca vykonaná pre piešťanského nemajetného stavebníka nebola bezvýznamná.
Stavebníkom, ktorý prejavil záujem o Krátkeho služby, bola nepočetná miestna komunita Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, obdivuhodne reprezentovaná svojím charizmatickým členom a aktivistom Edinhardom Koehlerom. Ten v knižke Geschichte der Evangelischen Kirche a. B. in Pöstyén (1909) zaznamenal udalosti, ktoré predchádzali a sprevádzali výstavbu evanjelického kostola – doposiaľ jediného známeho Krátkeho architektonického diela v Piešťanoch.
Diela, ktoré pre svoju pamiatkovú hodnotu nezostalo odborníkmi v oblasti pamiatkovej starostlivosti nepovšimnuté. Je ťažké uveriť, tobôž v porovnaní s dlhé roky sa vlečúcou výstavbou nového evanjelického zborového domu v susedstve chrámu, že v roku 1905 netrvala výstavba kostola, vrátane kompletného vnútorného zariadenia, ani plných šesť mesiacov.
Koehlerove nezvyčajné organizačné schopnosti, bezhraničná obetavosť miestnych veriacich (vedno s celou Koehlerovou rodinou ich bolo iba o málo viac ako tucet), štedrosť zahraničnej šľachtickej mecenášky, prajná spoluúčasť spoluobčanov iných vierovyznaní -hodno spomenúť, že vitrážové okná dodal miestny židovský priaznivec -a v neposlednom rade aj Krátkeho profesionálna pohotovosť sa spolu podieľali na zdare diela.
Napríklad na návrh zmeny spôsobu zakladania už započatej stavby, ktorá sa nečakane ukázala nevyhnutnou pri hĺbení základov, nepotrebovala jeho firma viac času ako jeden deň. Tých necelých šesť mesiacov úplne stačilo, aby pri otváracej slávnostnej bohoslužbe, na ktorú sa poschodili ekumenicky sa prejavujúce masy ľudu zo širokého okolia, boli všetky práce ukončené nielen stavebne, ale až do najmenšej inventárnej podrobnosti.
Skromný jednoloďový chrám je jednou z dvoch novogotických sakrálnych budov v Piešťanoch. Druhou je taktiež neveľká ani nie o desať rokov staršia rímsko-katolícka Kúpeľná kaplnka Božského srdca Ježišovho (1897), ktorá je, podľa našich vedomostí, dielom anonymného autora. A hoci meno tvorcu návrhu evanjelického kostola nie je neznáme, je to aj prakticky takmer všetko, čo o ňom nie je neznáme.
O pôsobení stavebnej firmy Halzl – Krátky v Piešťanoch sa vie vari ešte toľko, že jej nástupcami sa stali známi a úspešní stavitelia Berta Et Kováč, ktorí to uvádzajú aj na vlastnom projekte svojho voľakedajšieho piešťanského sídla na Kollárovej ulici, datovanom 10. apríla 1922. Žiaľ, ani obsažné, až puntičkársky podrobné Koehlerovo svedectvo o heroickom úsilí miestneho malého protestantského spoločenstva, vynakladanom na vybudovanie vlastného chrámu, neobsahuje údaje, ktoré by pomohli vytvoriť plnšiu, plastickejšiu predstavu o živote jeho nevtieravého, bezmála zabudnutého autora, architekta, staviteľa.
Ich súčasná hlboká neznalosť zostáva výzvou pre všetkých, ktorých srdcu je blízke listovanie v matrikách a bádanie v archívoch; pre všetkých, ktorí uchovávajú, poznajú či rovno vlastnia čokoľvek, čo by mohlo pomôcť znovu rozjasniť rozplývajúcu sa podobu projektanta Jozefa Krátkeho – staviteľa, ktorý zanechal v priestorovej štruktúre mesta Piešťany zreteľnú, hádam stále neprehliadnuteľnú stopu.
Zreteľná stopa – neznáma tvár. Pri sledovaní osudov budovateľov Piešťan sa takéto zistenie zopakuje ešte neraz. Zabúdanie je natoľko pohodlné, že stratené tváre zvyčajne nepociťujeme ako stratu.
V tejto súvislosti však snáď nebude nezaujímavé vedieť, že roku 2008 Referát územnej správy Mestského úradu Piešťany, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trnave, pojal Krátkeho evanjelický kostol do zoznamu vybratých hmotných nehnuteľností mesta, ktorý sa má stať podstatnou súčasťou pripravovaného Všeobecne záväzného nariadenia o pamätihodnostiach mesta Piešťany.
A to je určite dobre, lebo na rozdiel od mnohých iných piešťanských budov sa kostol i po vyše sto rokoch, ktoré uplynuli od jeho výstavby, v podstate zachoval v pôvodnej podobe, čo samo osebe nemálo zvyšuje jeho historickú, pamiatkovú hodnotu. Tým sa tiež zvyšuje hodnota celého mestského prostredia, do ktorého je vsadený.