Elektrikári sa rozlúčili a potvrdili zákon zachovania hmoty
PIEŠŤANY – Tiskárky sa dívali za chalanmi z okna elektropriemyslovky a utierali si slzičky…“Čudujete sa, že plačeme? Smutno nám je najmä za céčkarmi. Ale naša kamoška mala kamaráta aj v áčke a ďalšia svoju lásku v déčke…“ dozvedeli sme sa v piatok ráno od študentiek počas slávnostnej rozlúčkovej akadémie na školskom dvore Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch.

Maturanti zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej sa lúčili so školou. (Foto: V. Dusíková)
„Prajem vám všetkým veľa vytrvalosti, energie a na maturitnej skúške takú otázku, ktorá vám bude najbližšie,“ povedal len čo doznela študentská hymna Gaudeamus igitur, riaditeľ školy Milan Tupý. „Prajem vám tiež, aby táto škola ostala miestom, na ktoré sa každý rád vráti a nájde v ňom radu, priateľov a pomoc,“ dodal hlavný predstaviteľ školy a nezabudol poďakovať všetkým kolegom aj triednym profesorom, ktorí sa počas štyroch rokov snažili nielen o to, aby do hláv svojich študentov „natĺkli“ vedomosti, ale najmä aby ich naučili čestnému a dobrému prístupu k životu.
Maturanti, odetí vo sviatočných oblekoch, ktoré ešte nestačili vychladnúť zo stužkovej, stáli nastúpení na školskom dvore. Pred sebou držali maturitné tablá, v rukách stískali kytice, ktoré kúpili svojim najobľúbenejším učiteľom. Svojich štvrtákov si naposledy strážili ich triedni profesori s fotoaparátmi v rukách, aby im neušla tá čarovná, veľmi rýchlo pominuteľná chvíľa…
Najodvážnejší zástupcovia tried poďakovali svojim profesorom za nalievanie vedomostí, starostlivosť, lásku, pochopenie, toleranciu aj kamarátstvo, ale aj bohorodý nadhľad a prísnosť. Najoriginálnejší príhovor „dal“ zástupca tretej céčky, Roman Behúl: “Keďže sa mi podarilo vygugliť len jediný príhovor maturantov na záver školského roka, tak mi prišlo zbytočné ho kopírovať a strácať tu s ním čas. Máme ešte čo doháňať na maturity a určite tu odznel už minimálne raz. Preto som sa odhodlal a napísal pár slov sám. No moja kreativita by sa dala prirovnať predchádzajúcim štyrom rokom: skončila skôr, ako stihla začať. Jediné, na čo som sa zmohol, sú akurát zimomriavky. Keď sa pozriem za seba, je mi z toho nostalgicky smutno, že už to tu všetko končí…“
((myvideo:1))
S rapkáčmi v rukách a s trúbením i pokrikom vychádzali študenti so svojimi maturitnými tablami do ulíc. Ešte chvíľu s nimi kráčali ich triedni profesori – Šimon Smižanský, Ľubomír Tuchscher, Ivana Pavelková a Natália Gajdošová. Bola to ich posledná prechádzka mestom s dospelými deťmi, ktorým čas na strednej škole vyprší ústnymi maturitami. Potom ich už čakajú len prijímačky na vysoké školy či pohovory do zamestnania…
Každá trieda si svoje tablo s rachotom, revom a krikom uložila do výkladu a do šiltoviek i priesvitných škatuliek od cukríkov zbierali drobné i papierové eurá, no nepohrdli ani gastro lístkami. Následne dokázali, ako v praxi funguje zákon zachovania hmoty – konštantné množstvo vyzbieraných financí premenili na konštantné množstvo kvalitných nápojov. Želáme im veľa šťastia!
Súvisiace články: Ulice plné hluku a maturantov!!!