Slovenské osobnosti medicíny vo svete
Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktoré dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravoval pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Spoluautor publikácie je reumatológ a riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Kniha u nás vychádzala v predpremiérovej verzii, preto aj keď sme už seriál v PT 36/10 ukončili, autori ho naďalej priebežne dopĺňajú o životopisy ďalších osobností – lekárov, farmaceutov, vedcov, aj takých, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí a vrátili sa naspäť na Slovensko.
Ľudovít Pavlo
* 18. 3. 1925 Michalovce
Lekár, čestný predseda Slovenskej ligy v Amerike
Po ukončení gymnaziálneho štúdia v Michalovciach začal študovať na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Pre politickú angažovanosť v študentskom hnutí bol v roku 1949 uväznený. Neskôr, po podmienečnom prepustení v roku 1950, emigroval do Rakúska.V štúdiu medicíny pokračoval v rokoch 1950-1953 na univerzite v Leuvene v Belgicku a potom v Meinzi v Nemecku, kde štúdium v roku 1955 ukončil a bol promovaný na doktora medicíny.
Od roku 1956 pôsobil ako rodinný lekár v USA. Stal sa postupne popredným predstaviteľom slovenského života v Spojených štátoch amerických. Stál pri zrode Svetového kongresu Slovákov a od roku 1993 bol predsedom Slovenskej ligy v Amerike.
Vydal niekoľko kníh. V spomienkových prózach zachytil svoje životné skúsenosti, reminiscencie na detstvo, uväznenie, exilové roky a zážitky z lekárskej praxe: Na vlnách času (1995), Ordinácia doktora Low (1996), Na tenkom ľade (1997), Katechéta (1998), Hľadanie stratenej slobody (1999), Herr B lei (2000).
V roku 1998 bol laureátom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž I. triedy – za zásluhy o slovenský krajanský život a za šírenie dobrého mena SR vo svete. V roku 2008 získal Cenu Jozefa Škultétyho za ochranu ľudských práv ex aequo s Mons. Jánom Hirkom, Dr.h.c.
