Karneval v Alzheimer centre
Do Alzheimer centra som vo štvrtok kráčala s obavami. Ako môže vyzerať karneval ľudí s diagnózou Alzheimerova choroba? Sú predsa dezorientovaní, zabúdajú jesť aj piť a strácajú pojem o čase i priestore. Čo keď zabudnú aj na to, že sa majú baviť?
Zazvonila som na zvonček, dvere sa otvorili a ja som vhupla rovno na parket. Čakal ma príjemný šok. Jedáleň praskala vo švíkoch, hrala tu muzika, okolo mňa vo sviatočných šatách tancovali tí, ktorým to priebeh choroby ešte dovolí. Spolu s opatrovateľkami a blízkymi sa zabávali ako za starých zdravých čias. Na hlavách mali karnevalové klobúčiky a prstami brnkali do bieleho balóna, aby im nespadol na parket.
Okolo tanečníkov v kruhu sedeli ich spolupútnici, ktorých ošetrovateľky kŕmili pudingom i koláčmi a napájali čajom. Pri stoloch sedeli ďalší so svojimi blízkymi. Kuchárky varili, opatrovateľky lietali ako stíhačky a riaditeľ sa spokojne usmieval. Na invalidnom vozíku som tu objavila maškrtnú 90-ročnú Annu Kubánovú, ktorá mi s lyžičkou ponorenou vo vanilkovom pudingu povedala: „Mám rada hudbu, tanec a som šťastná, že som tu v kruhu mnohých ľudí, je mi tu príjemne a teší ma ten ruch okolo."
