Blog Petra Remiša: Jóóój! To ščípe!
Mal som tri roky, keď som objavil „čaro“ zámeny. V záhrade som zakopol o niečo guľaté a červené. Sexy. Musel som to rýchlo zjesť, kým ma niekto nezastaví. Hlavne sa s nikým nedeliť! Nepodelil som sa, ale prisahám, že na tú feferónku nikdy nezabudnem.
O 40 rokov neskôr som zbadal v drogérii Bath Oil. Konečne budem mať pleť ako kojenec! Natrel som sa hneď po rannej sprche. O pol hodinu neskôr som mal vtáčiu chrípku, AIDS a maláriu dokopy. Celý ksicht v plameňoch. V lekárni som nechal pol výplaty, kým mi to niekto nevysvetlil: Bol to olej na umývanie, nie natieranie.
Onedlho mi zase zahrabalo. Kúpil som si dva spreje: jeden na mravce, druhý na ošetrovanie umelých povrchov. Červení faraóni ďalej žúrovali po kuchyni a moje maličké Suzuki smrdelo ako stará Dimitrovka. Oči slzili, ale nevzdával som to: Poctivo som ďalej striekal na prístrojovú dosku smrad s obrázkom mravca.
Svojmu susedovi však nesiaham ani po päty. V kúpeľni objavil elegantný parfum s nápisom Water Stop. Zatiaľ čo manželka slintala pri televízore nad Maštalírom v Ordinácii, on si tajne nastriekal konskú dávku do trenírok. Jóóój! To ščípe!, zreval na celý panelák a odvtedy voda od neho odskakuje. Inak je ale v pohode a balí všetky paničky. Proti spreju na impregnovanie obuvi je vraj Hugo Boss iba slabý odvar.
