Pozlátené umenie dlhopoľských drotárov

Nádherné mosadzné, ale aj pozlátené a postriebrené umelecké skvosty tu v Galérii Reflexy vystavovali tri generácie dlhopoľských drotárov. Zastupoval ich najmladší Juraj Šerík, drotár, ktorého osud zavial do Čadce. Zahral sa s ním kruto – Juraj, ktorý rovnako ako jeho predkovia, pradedo Jozef Holánik – Bakeľ a starý otec Jakub Šerík – Fujak, tvorí zložité, prepracované umelecké predmety z drôtu, stráca zrak…Na výstavu do Piešťan, ktorú mu spestrili aj rodáci z Folklórneho súboru Drotár, prišiel v sprievode svojej manželky, ktorú držal za ruku ako najvzácnejší klenot.

Na slávnostnej vernisáži, ktorú zorganizoval predseda Slovenskej agentúry na podporu zdravotne postihnutých občanov Arpád Beník, odovzdal Juraj Šerík vlastnoručne zhotovené korunovačné klenoty už spomínanému organizátorovi podujatia so slovami: „Ja, drotár Juraj Šerík, z rodu kráľovského, potomok rodov Holánikovského  a  Šeríkovského, odovzdávam vám tieto korunovačné predmety na znak hlbokej úcty za všetko, čo ste vykonali pre hendikepovaných umelcov. Buďte kráľom statočným, ľudským a poctivým.“

S darom od tohto drotára odchádzala z Piešťan aj umelecká vedúca FS Drotár, od Juraja Šeríka dostala obrovské drôtené srdce. Súbor Drotár v Magnólii zaspieval dve piesne, z nich jednu umelecky upravil Mikuláš Schneider Trnavský. Vraj ju začul v akejsi trnavskej krčmičke, kde práve sedeli a popíjali dlhopoľskí chlapi pracujúci v bývalej „Vozovke“. Folkloristi predviedli aj pásmo o drotároch, ktorí sa na zimu vracali zo sveta domov, za svojimi ženami a deťmi. V krošniach niesli darčeky pre svojich najmilších.

Spolu s drotárskym umením sa verejnosť zoznámila aj s roky dobre utajovanou tvorbou známeho piešťanského lekára, traumatológa Jána Mašána, ktorý sa už počas stredoškolských liet, strávených na tunajšom gymnáziu, venoval umeleckej tvorbe. Darili sa mu najmä portréty. Zvlášť vydarená je jeho podobizeň niekdajšej populárnej speváčky Evy Kostolányiovej. Výstavu uviedol kurátor Vojto Haring, ktorý porozprával o živote i práci Jána Mašána. „Ja si Janka vážim najmä pre jeho ľudský prístup, nesmierne mi pomohol, keď som bola po vážnej dopravnej nehode,“ povedala nám jedna z Mašánových pacientok.

V galérii doktor Mašán prezentoval minulú aj súčasnú umeleckú tvorbu. V poslednej dobe sa venuje najmä fotografovaniu. Keď mu odovzdávali kyticu k jeho šesťdesiatinám, tešil sa z kvietkov aj stiskov rúk ako malý chlapec. A tak potom, keď sme si čítali jeho motto: Krása života je daná optimizmom jeho majiteľa a šťastie sa rodí v srdci živenom akoukoľvek láskou, odchádzali sme z podujatia v pohode a v dobrej nálade.