Piešťanská korytnačka Pištinka má jedináčika – Adelku

Z tých prvých sa na svet zo „škrupinky“ vykotúľal malý korytnačí jedináčik – dcérka. Dali jej meno Adelka. A keďže pohlavie korytnačiek je stopercentne isté až po niekoľkých rokoch, môže byť z Adelky – Adel. Možno tým bude učiteľka spevu, čiže jej domáca pani, ktorá učí spev deti v piešťanskej základnej umeleckej škole, trošku prekvapená, nie však zaskočená.
U Petrovičovcov majú korytnačky suchozemské, latinský názov Geochelone pardalis. Tieto dlhoveké krásky u nás poznáme skôr pod menom korytnačky leopardie. Ich pôvodný domov je v Afrike, na Slovensko malých „leopardíkov“ s pancierom dovážajú alebo sa dajú kúpiť u chovateľov. „My máme korytnačky od roku 2013 a na naše veľké prekvapenie máme v tomto roku aj prírastok. Naša Pištinka nakládla v septembri jedenásť vajíčok. Jedno sa nám v januári vyliahlo,“ uviedla Katarína Petrovičová.
U korytnačiek je prvá znáška väčšinou problematická, vajíčka bývajú neoplodnené, teda prázdne. „Aj v našom prípade to bolo podobne, až na to jedno. Ale aj to je úspech, pretože samička bola oveľa väčšia ako samčeky,“ upresnila chovateľka.
V deň, keď rodinka Petrovičovcov chcela korytnačky pre nízke nočné teploty preniesť dovnútra, Pištinka sa rozhodla vyhrabať jamku a naklásť vajíčka. „Neboli sme na to vôbec pripravení. Na druhý deň sme ich dali do špeciálneho inkubátora, ktorý sme museli urýchlene zakúpiť. Teplota a vlhkosť je pri inkubácii veľmi dôležité,“ zdôraznila K. Petrovičová.

Inkubácia trvala 125 dní, ale býva to rôzne, preto treba vajíčka občas kontrolovať. Zvláštnosťou je, že nastavená teplota má vplyv aj na pohlavie narodených mláďat. „Maličká Adelka zostala po vyliahnutí v inkubátore ešte dva dni, kým sa zahojí ‚pupík‘ (žĺtkový vak). Potom sme ju preniesli do terária. Ďalšie prekvapenie nás čakalo na druhý deň po vyliahnutí Adelky. Korytnačia maminka opäť nakládla ďalšie vajíčka. Úspešnosť bude dúfam vyššia, ale dopredu sa to presne určiť nedá,“ zdôraznila Piešťanka.
Korytnačky medzi sebou nemajú vyhradeného jedného partnera, preto je najlepšie, ak je ich viac pohromade. Máte istotu, že sa navzájom zapáčia. Petrovičovci majú dve samičky a troch samčekov. Keď kupujete mláďatká, nikdy neviete, či to je samček alebo samička. Treba počkať štyri až sedem rokov, keď je možné rozlíšiť pohlavie. Je to trošku aj lotéria, či sa podarí vybrať „správne“.
„Naša korytnačia mamina sa volá Pištinka (pôvodne Pišta), má päť rokov, a druhá je Žofka. Ďalšie tri sme pomenovali Maťko, Kubko a Zuzka, pričom teraz je už jasné, že je to Zuzko. Robia nám veľkú radosť po celý rok. Cez leto pobehujú po záhrade a v zime ich máme pod dohľadom vo vnútri,“ hovorí o podmienkach chovu úspešná chovateľka.

Podľa Piešťanky je chov korytnačiek náročný, treba si preštudovať veľa článkov, zbierať skúsenosti od iných chovateľov, aby mohli byť šťastné a spokojné, aj keď nežijú vo voľnej prírode. A treba si uvedomiť, že korytnačka je „kamarát“ na celý život, pretože v dobrých podmienkach sa dožíva vyše päťdesiat rokov.