O zlyhaní štátu aj o budúcnosti Slovenska diskutovali v zaplnenej Elektrárni

Prečo Slováci nedôverujú vlastnému štátu, kde sa vytratila spravodlivosť a čo môžu obyčajní ľudia urobiť proti rozdeľovaniu spoločnosti? Aj o tom sa v utorok 10. novembra rozprávali novinár Peter Bárdy, bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a piešťanský advokát Roman Kvasnica. Verejné nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer prilákalo do Elektrárne Piešťany množstvo návštevníkov, ktorí zaplnili jej priestory.

Verejné nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer prilákalo do Elektrárne Piešťany množstvo návštevníkov. (Autor: Andrej Hrušovský)

Počas takmer dvojhodinovej diskusie sa Peter Bárdy, Rastislav Káčer a Roman Kvasnica venovali témam, ktoré už roky trápia slovenskú spoločnosť. Rozprávali sa o vzťahu Slovákov k vlastnému štátu, o zlyhaniach polície a štátnych inštitúcií, ale aj o najväčších politických kauzách od únosu Michala Kováča mladšieho cez Gorilu až po nahrávky z chaty v Čifároch. Neobišli ani súčasnú vládnu koalíciu a opozíciu, fungovanie prokuratúry a veľkú moc, ktorú má v rukách generálny prokurátor. Reč prišla aj na spochybňovanie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie a na to, aké následky by mohlo mať pre budúcnosť krajiny.

Tie najsilnejšie vyjadrenia diváci odmeňovali súhlasným potleskom a na konci sa diskutujúcim dostalo dlhočizného potlesku, najsilnejší bol však venovaný neúnavnému bojovníkovi za spravodlivosť a demokratickú budúcnosť, hosťovi Romanovi Kvasnicovi.

Večer otvorila otázka, prečo majú Slováci taký zvláštny vzťah k vlastnému štátu. Prečo sa za svoju krajinu často skôr hanbia, než by na ňu boli hrdí? Kvasnica hovoril o tom, že Slováci nikdy neboli národom, ktorý by sa za každú cenu usiloval o vlastnú štátnosť. Samostatné Slovensko nevzniklo ako výsledok silnej túžby národa po nezávislosti, ale ako dôsledok rozpadu Československa.

„Máme laxný vzťah k štátu, lebo sme k nemu prišli ako slepé kura k zrnu,“ povedal Kvasnica. Slováci od vlastného štátu nepociťujú humanizmus ani spravodlivosť a chýba im aj hlbší pocit spolupatričnosti s krajinou, v ktorej žijú. K tomu sa pridáva dlhoročný odchod vzdelaných a schopných ľudí do zahraničia. Slovensko prichádza o svoju elitu a mladým ľuďom nedokáže ponúknuť osobnosti, ktoré by pre nich boli skutočnými vzormi. Kým napríklad Česi majú prezidenta, ku ktorému môžu vzhliadať, na Slovensku dnes podobné osobnosti prakticky chýbajú. Mladí ľudia tak nemajú ani veľmi v koho dúfať.

Štát dostal dôveru a absolútne zlyhal

Rastislav Káčer sa počas večera venoval aj téme dôvery v spravodlivosť. Štát má podľa neho niekoľko základných povinností. Musí zabezpečiť spravodlivosť, vynútiteľnosť práva, bezpečnosť, zahraničnú a fiškálnu politiku a podobne. Nemusí sa starať o všetko, ale to, čo mu občania zverili, musí fungovať. Slovenský štát však podľa neho absolútne zlyhal. Ako príklad uviedol políciu a spravodajské služby. Občania im dovolili zasahovať do svojho súkromia, za zákonných podmienok ich odpočúvať či sledovať komunikáciu. Výmenou za to očakávajú, že ich budú chrániť pred zločincami, násilím a teroristickými útokmi.

Lenže čo sa stane, keď sa tieto právomoci začnú používať proti samotným občanom? Pri tomto sa diskutujúci vrátili k únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska v roku 1995, do ktorého bola zapletená Slovenská informačná služba. Už vtedy podľa nich štát, polícia a spravodajské služby absolútne zlyhali a dodnes to nefunguje.

Káčer porovnal aj ľudí, ktorí stoja na čele bezpečnostných zložiek a štátnych inštitúcií v západných krajinách a na Slovensku. Hovoril o zahraničných predstaviteľoch s tridsaťročnou praxou, vzdelaním z Oxfordu a skúsenosťami, ktoré ich oprávňujú zastávať najvyššie funkcie. Na Slovensku sa pritom podľa neho do vedenia dôležitých inštitúcií dostávajú ľudia bez porovnateľného vzdelania a skúseností.

„My sme na smiech. My sme karikatúra štátu,“ povedal Káčer. Zahraniční partneri veľmi dobre vidia, kto na Slovensku zastáva dôležité funkcie a ako naše inštitúcie fungujú.

Kvasnica nešetril ani opozíciu

Roman Kvasnica ostro kritizoval nielen súčasnú vládu, ale aj opozíciu. Tá podľa neho absolútne zlyháva. Keby malo Slovensko silnejšiu opozíciu, politická situácia v krajine by vyzerala úplne inak. Advokát povedal, že opozičné strany by sa už dnes mali jasne zaviazať, čo urobia, ak sa po najbližších parlamentných voľbách dostanú k moci. Na prvom mieste musí byť okamžitá náprava trestných kódexov, bez nej sa podľa neho nedá obnoviť fungujúca spravodlivosť.

Veľkou témou boli aj nahrávky z poľovníckej chaty v Čifároch, na ktorých boli zachytené rozhovory Roberta Fica a ďalších osôb. Chata v Čifároch je podľa nich najväčšia kauza, akú máme – „kauza káuz“, „Ficova Gorila“. Ľudia sú však už natoľko otupení politickými škandálmi, že aj keby sa nahrávky z chaty nepretržite prehrávali v televízii a na internete, bolo by im to jedno. Slovenská spoločnosť si podľa účastníkov diskusie zvykla na to, že mocní nenesú zodpovednosť za svoje konanie. Viera v spravodlivosť sa vytratila.

Veľmi tvrdo sa diskutujúci rozprávali aj o budúcnosti Slovenska v Európskej únii. Kritizovali Fica a jeho politiku, ktorá podľa nich smeruje k tomu, aby sa Slovensko čoraz viac vzďaľovalo od svojich európskych partnerov. Politici sa s budúcnosťou krajiny iba zahrávajú a prípadný odchod Slovenska z Európskej únie by ich osobne nemusel nijako zasiahnuť. Ak by totiž naozaj prišlo k tomu, že by nás vyhodili z Únie, práve tí, ktorí dnes spochybňujú naše členstvo, by sa podľa rečníkov aj so svojimi rodinami odsťahovali do niektorej z členských krajín. Obyčajní Slováci by však zostali doma a museli by znášať ich následky.

Priepasť dokáže preklenúť len diskusia

Po hlavnej časti podcastu sa mohli pýtať i návštevníci Elektrárne. Medzi nimi bol aj predseda Trnavského samosprávneho kraja, Jozef Viskupič, ktorý na podujatie prišiel ako bežný divák a tiež sa zapojil otázkou. Jedna z návštevníčok sa počas diskusie Kvasnicu opýtala, čo vlastne môžu obyčajní ľudia robiť proti rozdeľovaniu spoločnosti. Ako sa rozprávať s niekým, kto neustále opakuje tvrdenia z dezinformačných webov, obhajuje Rusko a odmieta akékoľvek argumenty?

Ako už Kvasnica počas rozhovoru povedal, túto priepasť dokážeme preklenúť len diskusiou, i keď máme pocit, že ich nikdy nepresvedčíme a oni stále opakujú to isté. Spoločnosť si jednoducho nemôže dovoliť, aby ju rozdielne názory úplne rozoštvali. Odporučil pritom klásť otázky, ktoré človeka prinútia premýšľať nad skutočnými dôsledkami jeho postojov.

Chcel by, aby jeho deti zomierali vo vojne? Aby jeho ženu znásilnili? Aby jeho rodina žila za ostnatým drôtom, bez slobody a pod nadvládou cudzieho štátu? Takéto otázky môžu človeka prinútiť zamyslieť sa namiesto toho, aby iba opakoval naučené tvrdenia z internetu či od politikov. Spoločenskú diskusiu musíme viesť aj s ľuďmi, o ktorých si myslíme, že ich nikdy nepresvedčíme, pretože bez toho sa rozdelenie spoločnosti iba prehĺbi.

Za všetko sa platí

Jednu z najsilnejších myšlienok si Kvasnica nechal na záver takmer dvojhodinovej diskusie. Vrátil sa k vzniku samostatného Slovenska a pripomenul, že za politické rozhodnutia sa často platí ešte celé desaťročia.

„V histórii sa za všetko brutálne platí. Aj teraz sa platí. Dnes platíme za to, že pár vagabundov tu začalo v roku 1991 vykrikovať niečo o samostatnom Slovensku. Chceme o dvadsať rokov platiť za to, že teraz tu niekto začal vykrikovať, že referendum o vstupe do Európskej únie bolo zmanipulované?“ rozohnil sa ku koncu advokát, čím si vyslúžil súhlasný potlesk. Odpoveď bola rovnako nekompromisná – za takéto rozhodnutia budeme platiť a budeme za ne platiť veľmi draho.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 21. novembra. Tento deň je Svetovým dňom filozofie, Svetovým dňom pozdravov a Svetovým dňom televízie. Meniny má…
  • 21.11.2026, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je nedeľa 22. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Cecílie, patrónky hudby, hudobníkov a spevákov. Meniny má dnes Cecília.
  • 22.11.2026, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
nedeľa, 22. novembra 2026
Meniny má Cecília, zajtra Klement