Hudobný tip: Popol Vuh – NOSFERATU
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Amon Duul, Tangerine Dream, Faust, Neu!, Cluster… naozaj máloktorá scéna dosahuje bohatosť, odvahu a rôznorodosť nemeckej avantgardy a krautrocku z prvej polovice 70. rokov. K úvodnému výberu kľúčových skupín neodmysliteľne patrí zoskupenie Popol Vuh, slobodne sa pohybujúce v širokej škále zvukového experimentu, elektronického ambientu, krautrocku a neľahko uchopiteľného mysticizmu.
Jedným z ich najpamätnejších a výrazovo najrozmanitejších albumov je soundtrack k filmu Wernera Herzoga – Nosferatu z roku 1978. V čase vzniku nahrávky mali Popol Vuh za sebou dva soundtracky do filmov Wernera Herzoga a osem štúdiových albumov. V hudbe pre snímku Nosferatu môžeme zachytiť skupinu v najrozvinutejšej forme. Psychedelické citary, výpravné tamburíny, hoboje, perkusie a snové syntetizátory vytvárajú skladby, ktoré aj na plochách okolo štyroch minút pripomínajú rozmerné zvukové tapisérie.
Tekutosť je dôležitým kompozičným prvkom albumu. Mýtické motívy sa tu voľne preskupujú do vizionárskych a naopak. Historické a archaické sa mieša s avantgardným. Výsledkom je unikátne mystická zmes, prezentujúca nemeckú avantgardu 70. rokov v plnej sile.
