Komunisti obviňovali Goliana zo zrady a neschopnosti
Komunistický režim sa k pamiatke a odkazu generála Jána Goliana staval mimoriadne nepriateľsky a po roku 1948 na neho štyridsať rokov hádzal špinu. Hoci išlo o hlavného vojenského organizátora a veliteľa Slovenského národného povstania, komunisti potrebovali celú zásluhu za odboj pripísať sebe a Sovietskemu zväzu.
Dostal označenie „buržoázny“ exponent
Keďže Ján Golian bol dôstojníkom verným myšlienke Československej republiky a podliehal exilovej vláde v Londýne na čele s prezidentom Edvardom Benešom, režim ho vykresľoval ako zástupcu západného imperializmu a buržoázie, ktorej ciele boli vraj v rozpore so záujmami pracujúceho ľudu.
Komunistická historiografia zámerne marginalizovala armádu. Tvrdila, že Golian a armádne velenie boli pasívni, zbabelí, či dokonca neschopní a Povstanie zachraňovali výhradne partizánske jednotky riadené komunistami a sovietskymi poradcami. Prechod armády na partizánsky spôsob boja a pád Banskej Bystrice v októbri 1944 dávali za vinu práve „nesprávnemu“ vedeniu vojenského ústredia a buržoáznym generálom Jánovi Golianovi a Rudolfovi Viestovi.
Komunisti sa snažili Goliana vymazať z historickej pamäte národa. V učebniciach a na oficiálnych oslavách SNP sa jeho meno takmer neuvádzalo alebo sa spomínalo len v negatívnom svetle. Hlavnými hrdinami Povstania museli byť partizáni a komunistickí funkcionári ako Karol Šmidke či Gustáv Husák.
Tragický paradox
Zatiaľ čo nacisti Goliana po zajatí popravili v koncentračnom tábore Flossenbürg, komunistický režim, ktorý nastúpil po vojne, znevážil jeho pamiatku a prenasledoval aj jeho rodinu. Plnej rehabilitácie a uznania sa generál Golian dočkal až po páde totality v roku 1989.
