Trebatičania sa rozlúčili so svojím rodákom Mons. Kamilom Jankechom

Je napísané, že vyspelosť národa sa pozná podľa toho, ako si váži vlastnú kultúru, dejiny a osobnosti. To sa potvrdilo 4. mája v Lipanoch, kde sa konal pohreb Mons. Kamila Jankecha, rodáka z Trebatíc. Na poslednú rozlúčku prišli stovky veriacich aj desiatky jeho rodákov, ktorí neváhali absolvovať cestu dlhú 330 kilometrov. Ako povedal farár vdp. Marián Díreš spolu so starostom Trebatíc Jurajom Valom, „pôjdeme, náš vzácny rodák si to zaslúži.“

Kamil Jankech bol budovateľ, obnoviteľ a duchovný sprievodca. Narodil sa 1. januára 1940. V čase totality sa hlásil na Bohosloveckú fakultu v Bratislave, prijali ho až na druhý pokus s podmienkou štúdia za Košickú diecézu. Domnievali sa, že mladého muža odradí vzdialený kraj, kde nemá zázemie. On túto výzvu s pokorou prijal a Košickej arcidiecéze zostal verný celých 63 rokov kňazskej služby.

Počas svojho pôsobenia výrazne ovplyvnil tvár viacerých farností na východnom Slovensku. Pôsobil v Snine a v Prešove. V Zborove sa zaslúžil o obnovu Kostola sv. Žofie a oživenie farského života. V Hrabovci zrekonštruoval farské budovy a stabilizoval komunitu v náročnom období normalizácie. Najvýraznejšiu stopu zanechal v Lipanoch, kde vybudoval Zariadenie dôstojnej staroby, inicioval prístavbu Kostola sv. Martina a podieľal sa na vzniku pešej zóny pred kostolom.

Zomrel v Bardejove, kde od roku 2001 pôsobil v ako správca kúpeľného kostola a duchovný garant Augustinea – oázy pokoja. Riadil jeho prevádzku, duchovný program aj rozsiahlu rekonštrukciu. Pamätníci spomínajú, že si neraz obliekol pracovný odev a pomáhal priamo na stavbe. Obnovil aj kúpeľný kostol Povýšenia Svätého Kríža, dlhé roky zabezpečoval liturgický život a staral sa o duchovné potreby kúpeľných hostí.

Pohrebné obrady v kúpeľnom kostole viedol košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. Popoludňajšiu pohrebnú svätú omšu celebroval pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, ktorý vo svojej homílii povedal, že Mons. Jankech neúnavne slúžil ľuďom, vytváral spoločenstvo a bol rozdávateľom Božieho milosrdenstva. Pripomenul aj jeho členstvo v Rodine Fokolare, hnutí usilujúcom sa o jednotu a život podľa evanjelia.

Po omši vystúpili starostovia obcí, v ktorých pôsobil, a s vďakou vyzdvihli jeho duchovné aj stavebné diela. Starosta mesta Lipany vyjadril dojatie, že jeho mesto je miestom jeho posledného odpočinku. Starosta rodnej obce Juraj Valo vo svojom príhovore vyslovil vďačnosť, že zomrelý si vážil titul Čestný občan Trebatíc a pri každej návšteve sa zastavil aj u neho a zaujímal sa o život v obci.

Trebatičania spolu s množstvom veriacich z celej arcidiecézy odprevadili Mons. Jankecha na miesto posledného odpočinku. Zanechal po sebe obnovené kostoly, dom dôstojnej staroby, prístavby chrámov, pešiu zónu v Lipanoch, Augustineum, živé spoločenstvá a najmä svedectvo kňaza, ktorý slúžil ľuďom bez prestávky.

Keď sa po pohrebe Trebatičania vracali domov, nastúpili do autobusu unavení, no naplnení pokojom. Cesta bola dlhá, ale nik neľutoval. Oplatilo sa prejsť stovky kilometrov, aby vzdali úctu rodákovi, ktorý ďaleko od domova vytvoril úctyhodné dielo. Mons. Kamil Jankech odišiel tak, ako žil, v službe Bohu a človeku – do posledného dychu pracoval. Dedičstvo, ktoré zanechal, zostáva v kostoloch, v spoločenstvách, v ľuďoch, ktorí ho poznali, aj v tých, ktorí o ňom budú len čítať. A v srdciach tých, ktorí si uvedomujú, že národ je silný vtedy, keď si ctí svojich velikánov. Kamila Meyer