Aj Židia si vedia zo seba robiť žarty

Výtvarník Ran Karpo-Prince patrí do mladej generácie izraelských umelcov, ktorí sú známi doma i v zahraničí. Jemu sa to darí vďaka talentu zachytiť podstatu okamihu či okolností „rýchlou rukou“ a s citom pre detail, pretože inak by si museli ľudia lámať hlavy, koho to vlastne nakreslil. Aj našincovi s určitým prehľadom v medzinárodnej politike, hudbe či filmovom umení to v hlave zapne hneď, hoci o niektoré tváre v živote nezakopol. Komu sa však umenie karikatúry páči, ocení všetky vystavené práce.
Vernisáž v piešťanskom Dome umenia sa uskutočnila v stredu 13.septembra za účasti predstaviteľov izraelskej ambasády, Ministerstva kultúry SR, mesta či festivalu Cinematik. Zúčastnili sa jej honorárny konzul štátu Izrael Josef Pickel a štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík.

Okrem kurátorky výstavy Tanyi Sterson sa slova ujal aj riaditeľ Múzea židovskej kultúry na Slovensku Pavol Mešťan. Kurátorka prítomným priblížila osobu mladého výtvarníka, ktorého starí rodičia pochádzajú zo Slovenska a odtiaľto má aj svojho životného partnera. „Ran tvorí svoje práce od srdca, čo je z nich aj cítiť. Rovnako ako spokojnosť a vyrovnanosť jeho duše, za čo vďačí pochopeniu a podpore rodiny,“ poznamenala kurátorka.

„Karikatúru predstavujeme slovenskému divákovi po prvý raz. Význam výstavy spočíva v tom, že ukazuje Izrael a jeho občanov aj z inej stránky. Nie je to krajina, v ktorej prídete večer domov a v televíznych správach vám povedia, kde všade sa strieľalo, kde všade sa zabíjalo. V tejto krajine sú s tým obyvatelia dennodenne konfrontovaní. Je to krajina, kde žijú ľudia, kde tvoria ľudia, kde si ľudia robia aj vtipy zo seba a kde ľudia tú vtipnosť, ktorá je v nich, dávajú na papier,“ uviedol Pavol Mešťan.
K týmto vážnym vetám však hneď pridal aj čosi osobné. Priznal sa otvorene, že autora nemá rád. „Pretože Ran na otázku, v čom spočívala jeho voľba stať sa karikaturistom, hovorí, že na to stačí kus papiera, písacie potreby a daný objekt pred vami, napríklad aj monitor televízora. Ver mi, že všetko mám, aj kus papiera, písacie potreby, dokonca mám aj monitor, ešte v živote som nič nenakreslil,“ zažartoval P. Mešťan a dodal že v škole mal vždy samé jednotky, len trojku z kreslenia. „Preto tak veľmi rád otváram výstavy, tebe Ran už druhú, aby si videl, aký som veľkorysý,“ dodal.

Komornú, ale veselú atmosféru vernisáže dotvorili židovské piesne v podaní speváčky Jany Orlickej a Vlada Homolu, ktorý ju doprevádzal na cimbale. Karikatúry významných izraelských i svetových osobností si môžete v Dome umenia pozrieť do 29. septembra.