Hudobný tip: Talianska avantgarda
V rubrike Hudobný tip predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa v talianskej kinematografii rozmohol trend giallo filmu. Mix detektívneho a hororového žánru s extravagantnými dekoráciami, barokovou prácou s kamerou, krikľavými farbami a bujnou symbolikou. Špecifikom boli tiež soundtracky filmov, ktoré veľakrát fungujú aj ako samostatné albumy.
Ideálnym príkladom je soundtrack k filmu Daria Argenta – Suspiria od talianskej avantgardnej skupiny Goblin. V rámci filmu ich hudobné kompozície pôsobia ako skvelý pilier budovania atmosféry, zapadajúci do celkového štýlu snímky. Po oddelení od obrazovej zložky sa z hudby Goblin stáva výrazne samostatný element, vytvárajúci nezávislý svet.
Vrstevnaté koláže perkusií, basgitár, organu, divotvorných kláves a progrockových gitár pôsobia sviežo a atmosféricky aj po 40 rokoch. Sú výrazne zakorenené v žánri, ktorému dopomohli k jeho nadčasovej sile, avšak svojou inštrumentálnou nespútanosťou zároveň niekoľkonásobne prerastajú jeho mantinely.
