Piešťany sú mestom cyklistiky. Vieme však, ako to začalo?
Slovenská a čiastočne aj zahraničná verejnosť, hlavne však motoristická, vníma Piešťany nielen ako mesto vody, ale aj ako mesto cyklistiky. Myslím si, že zaslúžene. Necyklista či domácnosť bez bicykla, tohto dôverného a užitočného spoločníka, sú viac-menej výnimkou. Je to notoricky známa vec, podobne ako množstvo aktivít s bicyklami a pre bicyklistov, ktoré sa v našom meste konajú.
Napriek tomu pripomeniem jednu milú a nezvyčajnú vec, ktorou mladí Piešťanci udivili svet. Sú to „ešpézetky“ ako recesia na 70. roky, keď v Piešťanoch ako v jedinom sídle na Slovensku polícia vydávala kartičky s nadpisom Evidencia bicykla. Tie nakoniec nemali skoro žiadny význam, lebo proti krádežiam nepomohli a „ešpézetky“ mali cieľ charitatívny.
Ak niekto začne rozprávať alebo písať o našich kúpeľoch, zvyčajne začne od rímskych vojakov. Ak sa však niekto spýta, kedy začali byť Piešťany obcou či mestom cyklistov či cyklistiky, odpoveď nie je naporúdzi. Položil som túto otázku viacerým mojim známym, inštitúciám i pamätníkom. Nikde nič! Spomenul som si na knižku, v ktorej nájdem skoro všetko, čo ma o Piešťanoch zaujíma. Reku skúsim, veď sú tam chronologicky radené tisíce údajov, udalostí i osobností. A zase nič.
Ale udivilo ma, že v nej sa spomína asi každý šport, ktorému sa Piešťanci venovali, aj keď iba okrajovo. Sú tam informácie kto, kde, kedy a v ktorom dome či hostinci založil taký či onaký klub alebo spolok. Okrem cyklistiky! Asi si poviete, že na to, aby sa ľudia bicyklovali, nepotrebujú klub či spolok. Ale to nepotrebujú ani na šach, korčuľovanie, lyžovanie, plávanie a vlastne na nič?! Bolo to s tou knižkou ako v prípade zákona schválnosti: „Čo nepotrebuješ, to nájdeš, ale čo potrebuješ, to tam nie je.“
Mal som teda ešte jednu možnosť. Hrabať sa v starých listinách, fotografiách, pohľadniciach a podobných „pamätihodnostiach“. A tam som predsa niečo vylovil. Predtým, než napíšem čo, pripomeniem dobu na prelome 19. a 20. storočia. Či to bolo za monarchie alebo 1. ČSR, kúpiť bicykel nebola lacná záležitosť (a už opäť nie je). Nemohol si ho kúpiť každý, kto ho chcel a potreboval.
Možno si mnohí myslia, že za všetkým v Piešťanoch netreba hľadať kúpele, ale tie istotne mali zásluhu na tom, že dali zarobiť trochu väčšiu korunku piešťanským občanom vrátane sedliakov z Veľkých Piešťan. To všade nebolo, teda v iných obciach a mestách, ktoré tiež boli v rovinatých krajoch.
Kto si vo Veľkých Piešťanoch kúpil bicykel, bol rýchlejšie v Tepliciach (čiže v kúpeľoch). A kto prv príde, ten prv melie – platilo nielen v mlynoch. Investícia do bicyklov sa vyplatila, a tak sa mohol „naštartovať rozvoj cyklodopravy“ v Piešťanoch.
Popularizátor histórie dr. Pavel Dvořák s obľubou končí svoje závery: „Možno to bolo tak alebo aj celkom inak?“ Ja sa pokúsim k môjmu záveru priložiť niekoľko obrázkov a dokumentov a nechám na čitateľov, aby si urobili vlastný názor.
Alexander Urminský
