Štyri dámy v zrelom veku ochutnali almáziu v juhovýchodnej Ázii (2.)

(Dokončenie z PT 7/26)

Kambodža: Navštívili sme aj najväčší chrámový komplex na svete

12. 12. 2025 – piatok

Vstávam o 4.30 h, odchod na letisko o 4.45 h. Let do Saigonu trval štyridsať minút. Museli sme sa premiestniť z domáceho letiska na medzinárodné, ktoré je vzdialené desať minút pešej chôdze. Už všetky štyri sedíme za stolom pri polievke a pive. Napoludnie odlietame do kambodžského mesta Siem Reap. Večer nás vďaka Táni čaká nejaká šou s večerou. Ona vybavuje, my platíme, zatiaľ je všetko ok. Na letisku vznikla panika. My si sedíme v reštike a tu obrovské rady na „čekin“. Znova panika, ale stihli sme. Let bol krátky, zato cesta z letiska do hotela trvala hodinu za 40 amerických dolárov, v Kambodži totiž môžeme platiť aj dolármi. Ubytovanie v meste, dostali sme dve izby. Večer bol super aj so švédskymi stolmi i s kultúrnym programom. Nasťa sa ho nezúčastnila.

13. 12. 2025 – sobota

Dopoludnia máme voľno. O jednej odchádzame do obrovského chrámového komplexu Angkor Wat. Je to najväčšia náboženská stavba na svete, pôvodne postavená v 12. storočí ako hinduistický chrám zasvätený Višnuovi, neskôr premenený na budhistický. Bol vybudovaný pre kráľa Súrjavarmana II. ako jeho chrám a hlavné mesto. Rikša alebo ťuk-ťuk nás čakal presne načas pred hotelom a odviezol nás do areálu, kde sme obdržali vstupenky s vlastnou fotografiou. Prvá pamiatka sa volala Ta Prohm Temple. Druhá sa volala Bayon, je to starý kamenný chrám z doby Khmérskej ríše. Podľa mňa bol najkrajší. A tretia, ktorú sme navštívili, bol komplex Angkor Wat aj so západom slnka. Perfektne strávené popoludnie, všetky sme veľmi spokojné.

14. 12. 2025 – nedeľa

Máme voľný deň. Chceme navštíviť mesto a obchody. Blízko nášho hotela sa nachádzajú trhy s oblečením aj s ovocím a zeleninou. Lenže ako vždy zapadneme do reštaurácie. Ale potom sme všetko stihli, ešte aj masáž a nákup nepotrebných vecí. Tak to už býva, hovorím si – nekúp to za tie peniaze. Po príchode do hotela sme zalomili a veru dobré dve hodinky si pospinkali. Teplota na teplomere dosahuje tridsať stupňov. Som rada, že to všetko zvládam. Moje ponaučenie pre cestovateľov: do Kambodže si treba vziať americké doláre, dá sa nimi bežne platiť. V ostatných štátoch sú výhodnejšie eurá.

15. 12. 2025 – pondelok

Čaká nás celodenný výlet do Phnom Kulen, je to pohorie a súčasť národného parku v provincii Siem Reap. Ideme si pozrieť najposvätnejšie hory v Kambodži, potom veľkolepé vodopády Kulen, ležiaceho Budhu a vyhliadku na útesoch s obrovskými skalami a priepasťami. Je to pútnické miesto Kambodžanov. Navštívili sme posvätnú rieku, v ktorej dno tvorili výjavy boha Šivu. Pri vodopádoch sme si oddýchli, dievčatá sa okúpali a posedeli sme si pri malom občerstvení, ktoré sa skladalo zo závitkov, kurčaťa, dipov, ovocia a vody. Večer sme sa vrátili do hotela.

Na hraniciach s Thajskom mali byť nepokoje, ale život je tu bezstarostný

16. 12. 2025 – utorok

Už sa zasa presúvame do Thajska. Sestra mi píše o nepokojoch na hraniciach medzi Kambodžou a Thajskom. My nevieme o ničom. Život v Kambodži vyzerá úplne bezstarostný, ľudia sú veľmi milí a usmievaví. Tak tu bolo príjemne, že sa nám vôbec nechce odísť. Ale už sme na letisku v Siem Reap. Ideme na ostrov Phuket, kde si hlavne budeme užívať vodu a slnko.

Veľké prekvapenie nastalo, keď nás neubytovali. Majiteľka sa vyhovorila na prevádzkara, ktorého vraj prepustila, pretože našu rezerváciu nemala. Táničku vytočila do nepríčetnosti a Iveta musela zachraňovať situáciu. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Našla nám náhradné ubytovanie na dve noci a potom sme sa vrátili do pôvodného hotela. Znova sťahovanie, ale my sme už zvyknuté. Večer na terase je veselo. Vytiahla sa fľaštička medicíny a družne sme si posedeli do neskorých hodín.

17. 12. 2025 – streda

Oddychový deň pri teplučkom mori a krásnej pláži. Celý deň slnenie, kúpanie a kokosy, ako sme ich my pomenovali, „elektrolyty“. Dolár za tridsať bahtov a euro tridsaťpäť bahtov. Jedno pivo v obchode dve eurá. Phuket je drahší ako pevnina.

18. 12. 2025 – štvrtok

Znova sťahovanie, ale do horšieho. Síce s raňajkami, ale izba veľká, okno do dvora. Počas dňa nám zastavali ešte aj ten kúsok, cez ktoré nám prenikalo svetlo. Nie je kde sušiť bielizeň, stále je vlhká. No čo už, bude, ako nebolo. Celý deň sme strávili na pláži, stretli sme aj veselých Slovákov.

19. 12. 2025 – piatok

Vyspatá. Zobúdzam sa. Nasťa priniesla heslo. Začína fungovať internet. Hotelu bude odpustené. Máme spojenie so svetom. Ivet s Nasťou idú na slony. Ja som už túto atrakciu zažila a vôbec ma neláka. Stačí raz. Na ostrove sa nachádzame v časti Amphoe Thalang v hoteli Surin Bay Inn pri najkrajšej pláži. Znova celý deň na pláži.

20. 12. 2025 – sobota

Zostala som sama. Dievčatá odišli na Phi-Phi ostrov na súkromnom člne s dlhým chvostom do zátoky Maya Bay so šnorchlovaním a Khai Island s obedom. Ja som to už všetko videla a som rada, že si môžem užívať slnko, vodu a pokoj. Toto miesto je úžasné a čarovné.

21. 12. 2025 – nedeľa

Opäť máme oddychový deň na pláži. Večer sme boli „shoppingovať” na 15 km vzdialených trhoch. Nasťa si toho nakúpila. Neviem, ako zavrie kufor. Tam to žilo. Mesto krásne vysvietené, vianočná výzdoba, ľudí ako maku. Úžasné. Taxík stál 1000 bahtov, čo je asi tridsať eur.

22. 12. 2025 – pondelok

Ďalší deň na pláži. Nasťa si predĺžila pobyt o tri dni, ale dnes už odlieta. Nechce sa jej, verím jej – nikomu sa z tohto raja nechce domov. My pokračujeme v relaxe pri krásnom čistom mori na pláži, ktorú miestni nazývajú vlnkovitá.

23. 12. 2025 – utorok

Hodinu pred obedom sa znova presúvame loďou na ostrov Koh Yao Noi. Už sedíme v prístave, kam nás priviezol taxík asi za päťdesiat minút. Taxikár nám zabudol vydať z tisíc bahtov… Videl cudzincov, tak ich poďme trocha ošklbať. Ako u nás. Prístav Bangrong je malý a panuje v ňom chaos. Naše kufre aj ďalších tridsiatich pasažierov nám naložia na vrch lode a my sa presúvame so zohnutými hlavami na jej dno. Tento druh lode sa volá Long teil, čo znamená dlhý chvost.

Štedrý deň pri mori, večer s vysmážanou rybou a hranolkami

24. 12. 2025 – streda, Štedrý deň

Ráno sa prechádzame po pláži, ktorá patrí medzi krajšie, no nie najkrajšie. Krásne počasie a ceny podstatne vyššie ako na Phukete, kde bolo more najkrajšie. Stretáme dve Češky na motorke. Rozprávame sa. Myslíme si, že majú asi tridsať rokov. Po predstavení jedna hovorí, že je už babička, a druhá má šesťdesiat. Obe tak po 50 kíl. Tak to je sila. Super inšpirácia dať sa do chudnutia. Štedrý večer sme strávili v reštike pri vysmážanej rybe s hranolkami a so zeleným sterilizovaným hráškom, ktorý Tánička priniesla zo Slovenska. Potom sme si dali oblátku s medom, dievčatá dostali krížik na čelo a išli sme spať.

25. 12. 2025 – štvrtok, prvý sviatok vianočný

Ideme sa kúpať. Slnko svieti, je tridsať stupňov v tieni. Super, trocha pofukuje vetrík. Na tomto ostrove sú iní ľudia, nie sú takí srdeční. Nezdravia a neusmievajú sa, asi majú už dosť turistov. Zoberú peniaze a viac sa nestarajú. Máme každá svoju izbu. Majiteľka nás ignoruje. Kýchať jej na hlavu, ešteže nič nepotrebujeme. Je to babka, možno tak stará ako ja, ledva chodí. Má však v ruke telefón, vtom vysadne na motorku a odfrčí. A ja som si myslela, že nad hrobom. Človek sa mýli.

26. 12. 2025 – piatok, druhý sviatok vianočný

Vybrali sme sa dívať na východ slnka, z ktorého nič nebolo. Cez oblaky sme nič nevideli. Dnes máme posledný deň na ostrove. Zajtra sa znova preplavíme na Phuket. Veľa som toho nenaspala. Do susednej izby sa prisťahovali mládežníci a robili neplechu. Ale povedala som si – nepotrebujem už toľko spať.

Domáca babička nám dala koláčik zabalený v banánovom liste. Celkom som si pochutila. Večer už po sprche som sa vybrala iba v osuške von. Pri návrate do izby som zistila, že dvere sú zamknuté a kľúč zostal v izbe. Chlapík, asi 40-kilový, vzal rebrík, rozobral plafón na chodbe, vyšplhal sa na strechu a spustil sa do mojej izby. Usmiaty od ucha k uchu otvoril dvere a podal mi kľúč.

27. 12. 2025 – sobota

Napoludnie máme objednaný taxík do prístavu. Ráno o 6.20 h som relaxovala pri východe slnka. Išla som sa rozlúčiť s morom, ale to pred nami ustúpilo možno aj o tridsať metrov. Teraz čakáme na príliv. Dúfam, že sa ešte okúpeme. Stále nemáme dosť a vôbec nikomu z nás sa nechce ísť domov. To som ešte nezažila. Mesiac sme z domu preč a žiadna radosť z návratu.

Teraz už sedíme v prístave, kam nás priviezol zberný taxík. Cena lístku sto bahtov na osobu a lístok na loďku 400 bahtov. Na Phukete sme sa ubytovali v hoteli Jampathong Mansion. Znova sa ideme kúpať, škoda nevyužiť deň. Mali sme veľký zážitok, nad hlavami nám pristávali lietadlá. Zažiť to je niečo úžasné – plávaš v mori a nad hlavou ti pristáva lietadlo.

28. 12. 2025 – nedeľa

Deň odchodu. Nechce sa nám. Nechali sme si ešte jednu izbu. Tánička povedala, že nie sme homlesáci a máme na to, aby sme si zaplatili. Po výdatných raňajkách ideme znova do mora sa ešte poslednýkrát okúpať. Na letisko ťaháme kufre za sebou. Prišli sme spotené, lebo nám bolo ľúto dať dvesto bahtov za päťminútovú jazdu taxíkom. Sedíme v lietadle. Strašne prší. Ešte aj počasie za nami plače. O pol jednej v noci pristávame v Pekingu a teraz čakáme na odlet do Viedne. Vo Viedni sme o 6.15 h, úplne super let. Dovidenia, Ázia! Nastáva realita. Mária z Piešťan/(vd)