Balneologické múzeum a symbolicky Janko Alexy vás pozývajú na výstavu i dnešnú prednášku

Na výstave si môžete pozrieť cenné fotografie z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice, písomné dokumenty, články i trojrozmerné predmety a publikácie, ktoré dokumentujú „piešťanské obdobie“ Janka Alexyho. Výstava prezentuje aj veľmi zaujímavý a hodnotný súbor obrazov, ktoré zapožičali Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Považská galéria umenia v Žiline, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Turčianska galéria v Martine, Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici a diela pochádzajúce aj zo zbierok Balneologického múzea.

Sú tu obrazy inšpirované Piešťanmi a ich okolím, napríklad Starý kláštor v Piešťanoch, Hrad Beckov, Kaštieľ v Brunovciach, Staré kúpele v Piešťanoch, Zo starých Piešťan, Zo starých kúpeľov, Letná krajina od Piešťan. Mnohé diela sú inšpirované ženami a ich významom v živote a dielach autora – obrazy inšpirované Alexyho manželkou i typmi žien z Považia – Moja manželka, Ženy z Považia, Žena s kvetmi, Záhradníčka od Piešťan a iné.

S menom výtvarníka, maliara a spisovateľa Janka Alexyho sa spájajú snahy o založenie umeleckej kolónie v Piešťanoch. Túto myšlienku predstavoval pri rôznych príležitostiach a snažil sa získať pre ňu podporu na rozličných fórach. Mnohé informácie sa dozvedáme aj z dobovej tlače, v ktorej tento zámer často rezonoval. Vo svojich spomienkach píše o tom, že jej vzory videl v umeleckých kolóniách v maďarských mestách Kecskémet a Szolnok.

V periodiku Večer Praha z 1. júna 1932 sa píše, že mladá generácia slovenských výtvarníkov, predovšetkým maliarov, pripravuje vznik umeleckej kolónie s podporou vedenia kúpeľov Piešťany a tamojšej obce. Na vhodnom mieste mali byť vystavané domčeky pre umelcov a maliarske ateliéry. Jej hlavný význam mali tvoriť dva aspekty – tvorba umelcov a život v umeleckej kolónii. Ten mal pomôcť vytvoriť tvorivé prostredie, prostredie prajné pre výmenu myšlienok súvisiacich s výtvarnou tvorbou.

Vznik umeleckej kolónie v blízkosti vtedy svetoznámych kúpeľov mal poskytnúť umelcom možnosť dostať sa do kontaktu s domácimi i zahraničnými kúpeľnými hosťami. Výstavy vytvorených diel priamo v ateliéroch mali byť príležitosťou nielen prezentácie, ale i odbytu pre umelecké diela. Na to, že si Alexy ako miesto pre kolóniu vybral kúpele, mal veľký vplyv jeho brat Jožko, ktorý bol v Piešťanoch kominárskym majstrom.

Janko Alexy úvahy o smerovaní výtvarného umenia predstavil aj na slávnostnom odhalení obrazu Alfonsa Muchu – Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia – 15. mája 1932 v kúpeľnom hoteli Thermia Palace. Hovoril o dôležitosti inšpirácie hodnotami „uloženými v národnom živote slovanskom“. Tieto myšlienky korešpondovali s myšlienkami, ktoré nachádzame aj v Muchovej tvorbe. Inšpirácia krásou ľudových výšiviek a sviatočných ľudových odevov z Piešťan je i na obraze oslavujúcom liečivú silu piešťanských prameňov.

Základ umeleckej kolónie položil Alexy tým, že si dal v Piešťanoch, resp. v obci Banka, na ľavom brehu Váhu postaviť podľa projektov známych architektov Andreja Szönyho a Františka Wimmera dom s ateliérom. Tu sa mali budovať i ďalšie domy príslušníkov pripravovanej umeleckej kolónie. Dom stál osamotene a vtipne to opísal sám Alexy vo svojich spomienkach: „… postavený za mestom, kde sa predtým zúfalci vešali na strom, kde svetlonos a vodník strašia…“ Ako píše v spomienkach – na stavbu dozeral jeho brat Jožko. Alexyho dom s ateliérom sa stal zárodkom piešťanskej umeleckej kolónie a miestom stretávania sa významných slovenských výtvarných umelcov. Už na jeseň 1932 bol dom dokončený a stojí tu dodnes.

V januári 1933 sa Alexy oženil so Šarlotou Buganovou. Obecné zastupiteľstvo v Banke schválilo 29. mája 1933 žiadosť Janka Alexyho a jeho manželky o prihlásenie sa na trvalý pobyt do obce. Uviedol, že si „postavil rodinný domček v obci a mieni tu zostať bývať“.

Alexy pritiahol do Piešťan, aspoň na krátky čas, Jozefa Kollára, Jozefa Ilečka, Zola Palugyaya, Ladislava Čemického, Štefana Žambora – „tu bolo teda pokope jadro kolónie“. Martin Benka získal malý pozemok vedľa Alexyho pozemku. Dostal ho za veľkorozmerný obraz – pohľad na kúpele a Piešťany z vrchu Havran, ktorý namaľoval pre kúpele. Niečo však musel ešte doplatiť.

Zachoval sa i Alexyho písomný koncept Tovarišstva piešťanských umelcov. Tovarišstvo malo byť spolkom, ktorého poslaním by bolo hľadať cesty a nové smerovanie slovenského umenia. V koncepte krátko charakterizuje tvorbu niektorých výtvarných umelcov – svojich súčasníkov. U Martina Benku vyzdvihuje energiu, usilovnosť a jeho štúdium krajiny i ľudí, z ktorého vychádzal pri svojej tvorbe: „… nazbieral materiálu, ktorý precedil cez dušu nasýtenú vedomosťami, znalosťou výtvarných kultúr…“

Tvorbu Miloša Alexandra Bazovského výstižne porovnáva s Benkovou a píše: „… uňho Benkova epika roztavila sa v tichučkú poéziu…“ Karol Ondreička podľa Alexyho išiel vo svojej tvorbe po stopách predošlých dvoch, ale pridal do nej „svoje odlišnosti“, Ľudovít Fulla „cez okuliare francúzskych modernistov hľadí na našu vec“. Sám seba Alexy charakterizuje ako toho, ktorý hľadá a ukazuje, „čo všetko bolo a čo všetko by sa dalo z toho urobiť, vybudovať a poukáže na storaké možnosti, storaké perspektívy“.

Vzhľadom na to, že mnohé oblasti, moderné výtvarné umenie nevynímajúc, boli na Slovensku v procese vzniku či počiatkov rozvoja, myslí si, že niekoľko výrazných osobností spomedzi maliarov by mohlo „postaviť slovenské umenie na pevné základy“. A najlepšie by sa to dalo uskutočniť vo vzájomnom tvorivom umeleckom kontakte, súžití, rozjímaní a v práci.

Spropagovať myšlienku kolónie a vzbudiť záujem verejnosti sa umelci snažili aj poskytovaním záhrady a ateliérov na maľovanie milovníkom umenia. Maliar Jozef Kollár viedol aj maliarsky kurz pre záujemcov z Piešťan. Na kurz sa dokonca prihlásili i hostia z cudziny spomedzi kúpeľných hostí.

Usadiť sa v Piešťanoch ponúkal Alexy i Jánovi Koniarkovi a tiež maliarovi Eugenovi Chrienovi, ktorý by sa tu rád usadil a tvoril v umeleckej kolónii. Podmieňoval to však preložením na miesto notára do Piešťan (bol totiž vrchným notárom v Košiciach), čo sa však nepodarilo.

Alexyho presťahovaním sa do Piešťan sa prerušila úzka spolupráca trojice Alexy, Bazovský a Palugyay. Alexy a Zolo Palugyay ostali v úzkom kontakte a Zolo strávil veľa času v piešťanskom prostredí Alexyho domu a ateliéru. Po jeho tragickej smrti v Nízkych Tatrách (18. 9. 1935, Mýto pod Ďumbierom) Alexy požiadal mladého piešťanského sochára Valéra Vavra, aby na Palugyayovu počesť a pamiatku vytvoril kamennú sochu. Pieskovcová socha ženy s klasmi v náručí bola postavená v záhrade Alexyho domu. Dnes táto socha známa ako Úroda stojí v mestskom parku neďaleko Kúpeľnej dvorany, v parku pred vchodom do hlavnej expozície Balneologického múzea.

Alexyho snahy získať vo vedení obce Piešťany a kúpeľov podporu pre umeleckú kolóniu neboli úspešné. Komplikovaná finančná situácia, malomestské pomery a nepochopenie možno ešte zhoršila aj kritika, s ktorou sa Alexy netajil. Vo svojom úprimnom oduševnení očakával, že takúto odozvu nájde aj u verejných činiteľov. Podporu rozvoja kultúry považoval za ich povinnosť. Listom z 20. marca 1935 sa obrátil na obecnú radu Piešťan, aby sa ujala myšlienky umeleckej kolónie. Poukazoval na to, že jej vznik bude mať veľký kultúrny význam, pritiahne pozornosť verejnosti na mesto, zvýši „cudzinecký ruch“, stane sa miestom spoločenských kontaktov a východiskom rozvoja slovenského umenia.

Alexy sa snažil získať pomoc obce (v liste označuje Piešťany za mesto) a dúfal, že Okresný úrad, kúpele, dr. Viliam Erdödy, MUDr. Ladislav Schmidt a Krajinský úrad dajú postaviť štyri domy pre výtvarníkov, ak prispeje aj obec. Tie by sa dali umelcom do prenájmu alebo by si ich mohli odkúpiť. Tak mala perspektívne vzniknúť v Piešťanoch celá umelecká štvrť.

V liste, ktorý napísal obecnému zastupiteľstvu 14. mája 1935, na žiadosť zastupiteľov podrobnejšie vysvetľuje zámer zriadenia umeleckej kolónie. Najprv má vzniknúť Spolok priateľov umenia, ktorý bude mať zakladajúcich a podporných členov. Zakladajúci členovia by prispeli na postavenie štyroch ateliérov z hypotéky. Veľkostatkár Erdödy by bol zakladajúcim členom a prispel by darovaním pozemkov. Riaditeľstvo kúpeľov, dr. L. Schmidt, Okresný úrad a Krajina slovenská by boli v spolku ako vymáhatelia pôžičky. Podporní členovia by sa starali o odpredaj obrazov umelcov. Piešťany by sa mali stať zakladajúcim členom.

Alexy spomína, že o založenie spolku sa staral a zaujímal aj Ľudovít Winter. Snažil sa získať pomoc tohto významného podnikateľa a riaditeľa kúpeľov. Okrem toho v liste žiadal predstaviteľov Piešťan, aby v záležitosti umeleckej kolónie nadviazali kontakt s Winterom, aby záujem a snaha o jej vznik a o výstavbu ďalších domov a ateliérov pre umelcov neprichádzali len z Alexyho strany.

Zatiaľ všetci, ktorí prišli, pracovali v stiesnených pomeroch jeho domu. Na leto 1935 pripravoval Alexy spolu s ostatnými umelcami reprezentačnú výstavu v Piešťanoch a v Bratislave. Umeleckú kolóniu pokladal za jednu z možností, ako urýchliť vývoj slovenského výtvarného umenia.

Janko Alexy, publicistiky veľmi činný, nahrádzal aj neexistujúcu domácu výtvarnú kritiku a svojím nevyčerpateľným záujmom nielen o výtvarné umenie, ale aj o „veci verejné“, predovšetkým také, ktoré súviseli s históriou, umením, obnovou pamiatok. Prejavilo sa to aj počas jeho piešťanského pobytu. Bol členom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti, zúčastňoval sa na jej podujatiach.

O múzeu, ale aj o Piešťanoch napísal viacero článkov. V niektorých článkoch ironicky píše o nepochopení a nesúhlase časti obyvateľov s modernizáciou a veľkými zmenami, ktoré sa tu v medzivojnovom období diali – budovaním ciest a chodníkov, kanalizácie, nového mosta cez Váh, letiska a i. Boli to napríklad články Piešťany (Slovenský denník, 6. novembra 1931), Piešťanské zážitky (Slovák, 15. novembra 1931), Piešťanské zážitky II. (Slovák, 6. decembra 1931), Drevený kostolík do Piešťan (Slovenský deník, 15. marca 1932), Piešťanská veľryba (Slovenský deník č. 159, 16. júla 1933), Piešťanskí maharadžovia (Slovenský deník, 29. júna 1934), Piešťanské pohľady (Slovenský deník, 12. júla 1936).

Nachádzame ho aj na fotografii pri príležitosti odovzdania preparátu veľkého sumca vyloveného v marci 1932 do zbierok múzea. Na tomto podujatí boli prítomní „významní kúpeľní hostia a úradné osoby“.

Najvýznamnejšou stredovekou pamiatkou a zároveň jedinou známou murovanou stavebnou pamiatkou z obdobia gotiky v Piešťanoch je zrúcanina gotického kostola nazývaná Starý kláštor. Ešte pred výskumom, ktorý sa v lokalite uskutočnil koncom roku 1932, uverejnil Alexy v júlovom čísle Piešťanského obzoru príspevok Templársky kláštor, v ktorom romanticky popisuje návštevu pamiatky: „Skoro bizarné je vidieť tieto ruiny v bezprostrednej blízkosti malej chalupky, utiahnutej tam, ako lastovičie hniezdo.“ Tak ako opísal svoj dojem, aj ho zachytil na malom obrázku, ktorý daroval Piešťanskej muzeálnej spoločnosti.

Ale nezostal len pri tom, snažil sa o jej záchranu a prezentáciu. Ďalej o tom píše: „Podarilo sa mi priviesť na miesto toto i pána architekta Wimmera. Urobil si náčrt a vyhotovil návrh, dľa ktorého ruiny podržaly by si i naďalej ráz zrúcanín, opravily by sa len niektoré gotické stĺpy a na vrch by sa položila jednoduchá šindolová strecha.“

Napriek veľkému úsiliu sa maliarsku kolóniu v Piešťanoch nepodarilo zrealizovať podľa pôvodných zámerov. Janko Alexy s manželkou v roku 1936 odchádzajú do Bratislavy a začiatkom roka 1937 predávajú aj dom v Piešťanoch.

Vladimír Krupa, foto: archív BMIW/J. Halás