Upálenú Morenu zhodili z Kolonádového mosta

„Morena je symbolom zimy a chorôb, preto sme sa rozhodli ju upáliť a vyhnať z mesta,“ uviedla Katarína Agnetová, vedúca folklórneho súboru Žito. Robí sa to tradične obradným spôsobom, Žito si program rozdelilo na dve časti. Najskôr dievčatá Morenu vytvorili z lát, sena alebo slamy, starej plachty. Uhlíkmi namaľovali oči, tvár. A keďže zostala bez oblečenia, začalo sa sondovať, ktorá dievčina sa bude toho roku vydávať, pretože pravidlom bývalo, že Morena sa obliekala do šiat, ktoré práve vtedy mala na sebe dievčina chystajúca sa na vydaj. „Tak sme to prispôsobili a zvliekli sme zo zvrškov našu Paťku, ktorá sa teda ako 18-ročná ešte vydávať nejde, ale snáď sa jej to raz podarí,“ povedala s úsmevom K. Agnetová.

Ďalšou zaujímavosťou je, že Morena nemohla mať vlasy, pretože sa
verilo, že zima by neodišla. Ručník sa uviazal cez hlavu, vlnák sa dal cez paže a potom už sa Morena dozdobila stužkami, aby bola pekná. „Taktiež v niektorých slovenských dedinách bývalo typickým zvykom, že dievčatá nechceli niesť Morenu a museli k tomu presviedčať jedna druhú, pretože sa hovorilo, že tá, ktorá ju ponesie, sa toho roku prespí. Veríme, že sa to nesplní našej Katke, ktorá Morenu v sprievode niesla,“ uviedla vedúca súboru.

Keď sa Morena upálila, dievčatá sa vybrali dole dedinou s jednou zapučanou zelenou halúzkou, na konci ju ozdobili stuhami a vajíčkami, pretože to symbolizovalo blížiacu sa Veľkú noc. Potom ju odovzdali gazdovi alebo richtárovi na znak úcty tomuto človeku. Ten ju nechal pred svojím domom stáť celú jar.

V centre Piešťan sa namiesto k richtárovi folkloristi presunuli pred Zuckmann Villu, kde tamojšej gazdinej po speve a tanci „letečko“ odovzdali. „Ľudí sme popritom pohostili, prišlo ich skutočne veľa, čo sme veľmi radi. Vyšlo nám aj počasie, takže tento rok hodnotím veľmi pozitívne. Myslím si, že ľuďom sa páčilo,“ dodala na záver členka súboru Eva Bilená.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 14, ktoré je v predaji od 11. apríla.