V Dome umenia otvorili expozíciu, ktorá oslavuje jeho architektonickú hodnotu
Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch je považovaný za jednu z najlepšie zachovaných pamiatok neskorej moderny na Slovensku. Aj keď ho mnohí považujú za „betónovú ozrutu“ či „päsť na oko v parku“, táto budova je jednou z najkrajších architektonických pých Piešťan. Budova, ktorá z diaľky vyniká brutalizmom, vyšla z pera oslavovaného architekta Ferdinanda Milučkého a je jedným z jeho najlepších diel.
Milovaný a zároveň kontroverzný i kritizovaný brutalizmus sa v architektúre prejavoval najmä v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Medzi najznámejšie brutalistické stavby sveta patrí Salk Institute v kalifornskom meste La Jolla, londýnske centrum Barbican či bostonská radnica. V našich končinách je známa napríklad brutalistická budova Novej scény Národního divadla v Prahe alebo Pamätník SNP v Banskej Bystrici. K pokladom brutalizmu patrí aj piešťanský Dom umenia. Na ten sa chodia pozerať najväčšie architektonické kapacity na svete a čudujú sa, že ani nevieme, čo tu vlastne máme.
Dom umenia sa začal používať ako kultúrna inštitúcia v roku 1980 a v roku 2022 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V najbližších rokoch ho čaká kompletná rekonštrukcia s dôrazom na zachovanie jeho hodnoty.
Na základe iniciatívy občianskych združení Centrum architektúry a Čierne diery vznikla v Dome umenia expozícia, ktorá prezentuje architektonické hodnoty tejto národnej kultúrnej pamiatky. Umiestnená je v priestoroch bývalého salónika generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie na prízemí. Tvoria ju štyri obrazovky, na ktorých je zaujímavým spôsobom vysvetľovaná architektonická hodnota budovy, čo ju charakterizuje, čo bolo používané a podobne. Podobné informácie odzneli aj na architektonickej prehliadke budovy, ktorá bola v sobotu 19. októbra a nasledovala za slávnostným otvorením expozície. Počas prehliadky vedenej architektkami sa mohli návštevníci dozvedieť nielen celý príbeh tejto stavby, od základov až po strechu, ale aj rôzne povedačky. Prehliadka tiež predstavuje miesta, kde sa za normálnych okolností bežný občan nedostane, a ukazuje budovu z iného pohľadu, ako je väčšina zvyknutá.
