Blog Slávky Novákovej: Euro = teuro

Keď sa zopár krát vrátil skoro bez uší nosa a prstov, pochopil a vydriapal zo mňa peniaze na novú vetrovku a zimnú čiapku so šiltom a aj tak príde večer domov úplne zmrazený.
Ja rada striedam veci, tak som vytiahla všetky vetrovky a šále ako aj jeden malomeštiacky kožuch. Zároveň pevne verím, že nebudem spať doma vo vetrovke a čiapke, a že naši bratia z východu sa dohodnú.
Oni sú síce zvyknutí na ešte väčšie zimy, dokonca na takom Sibíri… ale milí naši východní priatelia otočte kohútiky pekne opačne…
Tak to bolo k počasiu a poďme k aktualitám. Mena sa nám zmenila a všetci vidíme, že slogany, meníme menu a nie cenu neboli pravdivé, aj keď napr. benzína sa to netýka.
Niekto sa na novú menu tešil niekto sa jej bál. V obchode som videla aj takú reakciu, že: "…em na takú menu, to sme dopadli". No tak tá bola určite prehnaná. Vykrikoval to jeden starší pána a raz, keď som na Nitrianskej ulici sedela a čakala na autobus, dve babky čo prave vyšli z kostola zas lamentovali, že to sme teda dopadli, ej veru dopadli.
To, že majú starší ľudia strach z novôt sa však dá pochopiť. Ale rozčuľujú ma reklamy, že napr. v diskontnom rťazci klesli všetky ceny, keď také mleté mäso, čo stálo 57 Sk, stojí dva a pol eura. Bežné nákupy nerátam, že tak toto kúpim za stovku, na toto mi stačí 300 korún, ale notak asi päť eur mi bude stačiť, desať eur mi bude stačiť, dvadsať eur mi bude stačiť.
Pacienti z východného Nemecka sa nás zo záujmom vypytovali, či sa tešíme na euro a potom nás strašili, že veď vy uvidíte euro-teuro! /teuer znamená drahý/.
Keď sa ma raz jedna Nemka pýtala, že aký mám plat, pri prepočte na eurá štyristo eur jej vyliezli oči z jamiek a ešte sa ma súcitne opýtala, že koľko z toho zaplatím energie a keď som jej ešte aj povedala že bin ich geschieden mit Sohn, súcitne ma chytila za pleco a dala mi päťeurovku, ktorú som pri ceste z práce friško zmenila aj s ostatními drobnými v Priore v zmenárni a friško som sa otočila na druhú stranu do lídlovských potravín.
Východní Nemci čo k nám chodievali nadávali, že majú slabé penzie-renty 700, 800, 900 eur, samozrejme aj iné platby za energie ako u nás. Napriek tomu si dovolili prijsť na liečenie, lebo ich zdravotná poisťovňa je omnoho štedrejšia čo našim penzistom vôbec nehrozilo, že by si dovolil liečenie u susedov keď si ho nemohli dovoliť ani u nás.
Aké sú penzie a platy u silných členov EU všetci vieme a pevne verím, že časom nebudú musieť naši ľudia pracovať pod cenu. J e pekné, že naši silní susedia, spolueurópania nás zobrali medzi seba a tým aj ponúkajú pomoc, ale mi silní ešte dlho nebudeme, ak vôbec budeme, a keď už máme silnú menu, mohli by nám pomôcť aj tak, že naša ekonomika a sociálna politika budú také ako u nich.
Tým mýslím samozrejme aj platy a penzie, školstvo, zdravotníctvo. Na to, že tento rok bude veľmi ťažký, sme pripravení a nech to ďalej nedopadne tak ako keď turista, ktorý išiel na dovolenku do bývalého Sovietskeho zväzu poslal pohľadnicu: Mám sa dobre, dobre mi tak! Čiže, aby sa nehovorilo: Sme v EU, dobre nám tak….