Ozaj ich necháme robiť si, čo chcú?
Za posledné týždne sa toho v slovenskej politike udialo veľa, no ako to vyvrcholilo minulý týždeň, už prekročilo všetky hranice. Arogancia, hľadenie len na svoje záujmy, zneužívanie moci na zakrývanie káuz pre seba a svojich spriatelených ľudí a korupčníkov, teraz už však aj podrývanie systému spravodlivosti, znižovanie trestných sadzieb, skracovanie premlčacích lehôt a tak ďalej…
Čo si budeme hovoriť, vedeli sme, že po návrate tejto vlády to bude zlé, ale až takto? Priznám sa, bol som naivný, keď som si počas predvolebného obdobia myslel, že to je len kampaň, a keď sa dostanú do vlády, budú mať aj nejaké zábrany. Žiaľ, márne. Oni stratili už všetky zábrany a ani sa tým netaja.
Nejaký čas sme tu mali úradnícku vládu, ktorá bola zložená ozaj z odborníkov a fundovaných ľudí. Hoci tu bola len krátky čas, predviedla, že sa dá vládnuť odborne, slušne, bez hádok a kontroverzií. Ako to v podstate jednoducho vyzerá, tak by som si to aj predstavoval, aby každému sektoru vládli odborníci, a nie arogantní amatéri a krikľúni bez štipky sebareflexie.
Stále verím, že na Slovensku sa nájde dostatok uvedomelých ľudí, ktorí v ďalšom období nedopustia, aby sa táto krajina uberala smerom, ktorým sa vydala. Pozitívom sú pre mňa stále narastajúce počty ľudí, ktorí prichádzajú vyjadrovať svoj nesúhlas a rozhorčenie na každotýždenné protesty. Je to však dosť? Zatiaľ to s vládou až tak nič nerobí, ľuďom sa vysmieva do tváre a robí si, čo chce.
Pevne verím, že prvým dôležitým faktorom v tomto smere budú blížiace sa prezidentské voľby. Je potrebné, aby uspel kandidát, ktorý nie je nominantom z vládnucej koalície a musí byť, naopak, pre nich protipólom a vážnou oponentúrou.
