Ukážte slabosť a roztrhajú vás

Keď sa grizly chystal hibernovať, odvážny muž i jeho partnerka sa mu stali potravou. V jednej zo svojich nahrávok raz povedal: „Ak ukážem slabosť, ak ustúpim, môžem byť zranený, môžem byť zabitý. Ak chcem zostať na tejto zemi, musím vydržať, pretože keď ukážem slabosť, využijú ju a vezmú ma. Odhryznú mi hlavu, roztrhajú ma na kusy, budem mŕtvy. Ale zatiaľ vydržím. Vytrvám.“

Tieto slová mi zišli na um v okamihu, ako som sa predierala s partiou turistiek po zarastenom chodníčku k Čertovej peci. Čo ak sa pred nami objaví medveď, diviak či stádo zveri? „Ja sa nebojím, aj sama idem do lesa,“ zaštebotala jedna zo žien. „Ja tiež nemám strach, veď čoho sa tu môžeš báť? Keď ťa divá sviňa zbadá, od strachu ujde,“ chytala sa za brucho druhá. Asi majú pravdu. Lenže čo ak sviňa neujde, ale rozbehne sa oproti, naberie ma na kly a roztrhá ako grizly Timothyho? Dostala som strach. Chvalabohu, je tu Čertova pec. A s ňou civilizácia. Za chrbtom prefrnkli motocyklisti.

Tam, na tej kľukatej ceste plnej klopených zákrut, sa jazdí na parádu! Vietor vo vlasoch, motor spieva árie o slobode, voľnosti, kráse, odvahe.

Zaznel zvuk sirény. Záchranári upaľovali na Piešťany. Prišiel autobus, nasadli sme a po chvíli zazreli záchranku, hasičov, kolónu áut. Cestujúcim v autobuse stuhla krv v žilách, keď zazreli raneného motocyklistu i motocyklistku. Obaja ležali na nosidlách. Ale – hýbali sa. Bože, ďakujeme ti, prežili. Žehnali sa aj tí, ktorí nevedia odkiaľ kam. Bolo tam aj auto, s ktorým sa zrejme motocykel zrazil. Nič sme o nehode nevedeli, len videli jej následky. Opäť tu bol strach. Necítila som sa však bezprostredne ohrozená. Ohrození boli oni – dvaja neznámi motocyklisti. Bála som sa za nich.

Všelijako to mohlo dopadnúť. Jesenné a zimné cesty sú zradné ako na hibernáciu sa chystajúce medvede. Ukážete slabosť a roztrhajú vás na kusy.