Štefan Gregorička napísal Pažitárske spomienky
Zanietený športovec a športový novinár, jeden zo zakladajúcich redaktorov Piešťanského týždňa, ktorý mapoval život a dianie v regióne. Jeho hlas sme počúvali aj v rozhlasových reláciách S mikrofónom za športom či Dobré ráno. Je autorom takmer dvadsiatich kníh zachytávajúcich históriu jednotlivých športov v našom meste i okolí. Dlhoročný prispievateľ do regionálnych periodík a ešte stále aktívny novinár, ktorý dokáže komentovať takmer všetky druhy športu. Štefan Gregorička.
► Ako ste trávili leto? Ste stále aktívny novinár. Máte vôbec čas na dovolenku?
Ako dôchodca mám vlastne dovolenku stále… Leto som mal pestré. Najprv k nám prišla z Anglicka dcéra Janka s rodinou, potom sme sa spolu s ostatnými členmi rodiny stretli na opekačke a grilovačke na Orave. Na záver prázdnin k nám prišli na dva týždne najstaršie vnúčence Janko a Anička, takže o zábavu sme mali všetci, ale hlavne manželka Majka, postarané. Keďže v tomto roku rástlo aj v záhrade všetko ako z vody – tráva a burina predovšetkým – roboty bolo stále dosť. Koncom augusta nám pribudol do rodiny ďalší vnúčik Paľko, takže bol zasa dôvod na stretnutie rodiny pri krstinách. Skrátka, o letnej nude nemôže byť ani reč. A ak sa našla voľná chvíľka, využil som ju na moje obľúbené krížovky a sudoku.
► Našli ste si čas aj na niektoré druhy športu?
Čo sa týka športu, mojím dopravným prostriedkom je tak ako u mnohých Piešťancov bicykel, takže túto činnosť by som zaradil do kategórie aktívneho športu. Okrem toho môžem do tejto kategórie zaradiť už len nedeľný mariáš. Pasívne som si počas leta „zašportoval“ dosť, veď v televízii boli prenosy z futbalových majstrovstiev Európy i olympiády v brazílskom Riu.
► A čo písanie? Keďže vás poznáme, určite ste bez neho nevydržali.
Trinásť rokov som šéfom Pažitárov. To sú pôvodní obyvatelia časti Piešťan, ktorá sa nazývala Pažiť. Nachádzala sa na Žilinskej ceste od Pažitského mosta po kríž so zvonicou na rohu dnešnej Staničnej ulice. Je to napríklad aj územie, kde sa v súčasnosti nachádza Ulica Andreja Hlinku. Pažitári sa pred pár dňami stretli už po dvadsiaty raz. Keďže som ich šéfom, rozhodol som sa pri tejto príležitosti vydať brožúrku s názvom Pažitárske spomienky. V nej zachytávam autentické výpovede žijúcich i dnes už nebohých Pažitárov, ako som ich počas dvoch desaťročí zaznamenal. Na stretnutí, na ktorom zakladateľ tejto tradície Jozef Bielik dostal Pamätnú plaketu mesta, sme knižku pokrstili púpavami. Keďže som zvyknutý vydávať publikácie, ako sa hovorí „na kľúč“, okrem písania som si musel nájsť čas aj na ostatné veci okolo vydania, vrátane zháňania sponzorov. Nebolo to ľahké, pretože hlavne bohatší podnikatelia nie sú (česť výnimkám) ochotní prispieť.
► Prezraďte nám aspoň názvy niektorých kapitol.
Je to vlastne zmapovanie nášho života, napríklad, ako sme sa hrávali, ako sa šibávalo na Veľkú noc, o čare Vianoc na Pažiti, o žatve, aké profesie, služby boli u nás v tých časoch… Skrátka, sú v nej zachytené udalosti z bežného života. Sú tam aj mená významných Piešťancov pochádzajúcich z tejto lokality a veľa ďalších zaujímavostí.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 42, ktoré je v predaji od 18. októbra.
