Dobrovoľní hasiči cvičili na Lešti
Dobrovoľným hasičom z piešťanského a hlohovského regiónu sa naskytla výnimočná príležitosť. V piatok 27. mája a v sobotu 28. mája sa šesť zborov kategórie A vybralo do Výcvikového centra Hasičského a záchranného zboru Lešť, kde si vyskúšali hasenie požiaru v interiéri aj záchranu obetí z plameňov.
Výcviku sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Veľkých Kostolian, Moravian nad Váhom, Vrbového, Drahoviec, ale aj z Leopoldova a Dvorníkov. Z každého zboru dorazilo na Lešť šesť mužov. „Existuje celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov v rámci Slovenskej republiky. Podľa toho sú dobrovoľné hasičské zbory zaradené do kategórií. My sme v kategórii A,“ povedal Peter Podolan, tajomník Dobrovoľného hasičského zboru Veľké Kostoľany, a prezradil, že pri určovaní kategórie záleží napríklad na technike, s akou zbor operuje.
Práve so svojou technikou dorazili aj na Lešť, teda výcvikové stredisko pre profesionálov, kde od tohto roka môžu trénovať už i dobrovoľníci z „áčka“. „Cieľom je zžiť sa s vlastnou technikou. Pokiaľ by sme tam prišli a dali by nám techniku úplne odlišnú od našej, nemalo by to taký zmysel,“ uviedol P. Podolan. Kostoľanci dorazili na Tatre 815, čakalo ich päť zaujímavých trenažérov. „Jeden z trenažérov bol rodinný dom a simulácia jeho požiaru. S pomocou dýchacích prístrojov sme zasahovali v zadymených priestoroch. Zameranie toho bolo uhasiť požiar, objaviť obete a transportovať ich do bezpečia,“ informoval P. Podolan. Ďalšie časti obsahovali simuláciu dopravnej nehody, záchrany osôb zo zrúcaných domov, pád vrtuľníka a požiar na štvrtom poschodí. Hasiči si vyskúšali aj simuláciu diaľkovej dopravy vody.
„Bolo to pre nás veľmi prínosné. Zasahovali sme v reálnych podmienkach, trenažéry boli reálne budovy bežných rozmerov. Pre nás boli nové zásahy vo vnútorných priestoroch, pretože predtým sme zasahovali v exteriéroch,“ prezradil tajomník. S výcvikom dobrovoľníkom pomáhali aj profesionáli. „Všetko sa uskutočnilo pod dozorom inštruktorov z hasičského a záchranného zboru. Bol to precízne pripravený program, viedli nás, koordinovali. Malo to pre nás naozaj veľký zmysel,“ uviedol P. Podolan.
Príjemná atmosféra panovala aj medzi všetkými zúčastnenými kolegami – dobrovoľníkmi. Tridsaťšesť mužov ubytovali do tamojších kasární. „Poznáme sa, lebo sme z relatívne blízkych obcí a pri tejto činnosti prichádzame do kontaktu. Výcvik nám však môže pomôcť do budúcnosti, ak budeme zasahovať spoločne,“ dodal P. Podolan. Výcviky by mali byť cyklické a opakovať sa v ročných až poldruha ročných intervaloch. Časom sa teda dočkajú i zvyšní členovia zboru.
