Bývalí vojaci si zaspomínali na misie
V armáde slúžili na začiatku samostatnej éry Slovenskej republiky. Trojica vojakov z povolania – Jozef Behul, Ľubomír Kolenčík a Jozef Ulian – prišla do Piešťan, aby porozprávala o autorskej publikácii s názvom Spomienky z vojenských misií. Knihu odprezentovali v utorok 22. marca v Kursalone.
I keď publikum z väčšej časti tvorili zástupcovia silnejšieho pohlavia, mier sa týka všetkých. „Ľudia by mali vedieť, že už samotné rozhodnutie ísť do misie si vyžaduje odvahu. Najhoršie je, že neviete, do čoho idete,“ povedal na úvod J. Ulian.
„Deti sa dnes hrávajú vojnové hry na počítačoch. Ale dostávame sa do časov, kedy aj dospelí majú radi rozprávky a pozerajú na virtuálnu realitu. Keď sa však postavíte k masovému hrobu v Ovčare, tak ste v reálnom svete Vukovaru 20. novembra 1991, keď Srbi vytiahli Chorvátov z nemocnice a 248 mučili, zastrelili a zahrabali do masového hrobu. Byť tam, keď sa hroby odkrývajú, je niečo, čo si naši ľudia ani nevedia predstaviť,“ spomenul J. Ulian.
Jeho kolega Ľubomír Kolenčík porozprával, ako v roku 1993 prišiel s ďalšími 605 vojakmi do vojny na Balkáne. Od veliteľa v Záhrebe dostali rozkaz postaviť v Sarajeve pontónový most s nosnosťou 60 ton a dĺžkou 50 metrov. „Nikoho nezaujímalo, že do Sarajeva sa nedá dostať, prímerie trvalo len štyri hodiny denne,“ porozprával Ľ. Kolenčík.
Prežiť dlhé mesiace vojakom pomáhal kolektív, no spoločne sa zhodli, že miesto vojny chcú už žiť len v pokoji, mieri a demokracii. Práve tieto hodnoty sa však z dnešného sveta čoraz viac vytrácajú.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 13, ktoré je v predaji od 29. marca.
