Prvý hubinský facebook Jozefa Radošinského
HUBINA – Zastaviť čas nikto nedokáže ani si ho nekúpi, ale Jozef Radošinský z Hubiny dokazuje, že ho možno aspoň na chvíľu vrátiť. Jeho fotografická publikácia s názvom Hubinčania I. je ako čarovný koberec, ktorý vie čitateľa preniesť do časov minulých.
„Zbierať fotky som začal už dávno. Ktosi mi priniesol beznádejne poškodenú starú fotografiu, na ktorej sa dali sotva rozoznať tváre, s otázkou, či by sa s tým dalo ešte niečo urobiť,“ prezradil Jozef Radošinský. Zdanlivo márna snaha, ale dlhoročné skúsenosti fotografa a muzeálneho dokumentaristu napokon aj poškodeným fotografiám vrátili život. Zo starých, zaprášených, vyblednutých a často i polámaných fotografií začali vychádzať tváre, mená i osudy ľudí z jeho obce. Tak vznikla jeho „kniha tvárí“, čo je doslovný preklad dnes módneho výrazu „facebook“.
Fotkám vdýchol život
„Hubinský facebook“ Jozefa Radošinského je však niečo iné, vzácnejšie a nadčasovejšie. Zbieranie starých fotografií sa u neho stretlo s trpezlivou a jemnou prácou reštaurátora, ktorý dokáže vrátiť mŕtvym veciam život. Jeho knižka je výsledkom stoviek hodín práce so starými fotografiami, neskôr i s počítačom a ďalšie stovky hodín hľadania mien a osudov ľudí zachytených na týchto fotografiách. Mnohé mu priniesli susedia zabalené v starých novinách, iné našiel sám na povalách v kufroch zapadaných prachom dlhých desaťročí. Často ani on, ani starí obyvatelia obce nevedeli, kto sa skrýva v tých tenučkých vrstvách pomaly odchádzajúcej striebornej emulzie.
„Čaro starých fotografií je v tom, že dokážu nielen uchovať drobné kúsky ľudskej histórie, ale i vyjadriť náladu či spôsob života ľudí na nich. Fotografie, ktoré som pozbieral a reštauroval, rozprávajú, ako žili, pracovali a smiali sa ľudia v prvej polovici 20. storočia v úzkej Hubinskej doline pod Marhátom. Kto sa len trochu zahĺbi do tvárí zachytených pred 60 či 80 rokmi, zacíti nielen vôňu starých časov, ale dokáže sa aj vžiť sa do pocitov ľudí, ktorí tu žili. Na ich náhrobných kameňoch už vybledli písmená, ale ich tváre v momente stisnutia spúšte fotoaparátu ostanú živé, kým si bude mať kto tieto fotografie prezerať,“ pripomína J. Radošinský.
Kniha zaváži viac ako tona stavby
Nová publikácia Jozefa Radošinského je útla knižočka, vážiaca sotva dvadsať dekov, ale má historickú váhu rovnajúcu sa tonám starých stavieb. Autor dokázal, že záchrana spoločného dedičstva netkvie iba v reštaurovaní hradov či iných stavebných pamiatok, ale že dejiny našich obcí, rodín, ako i príbehy jednotlivcov sú rovnako cenné ako chátrajúce stavby. Bez týchto tenkých nitiek histórie však nemôžeme dobre pochopiť svoju minulosť, a teda ani seba samých. Knižka Hubinčania I. je preto nielen zaujímavý dokument, ale aj záslužný čin, v ktorom autora podporovali Obecný úrad v Hubine a spolok Marhát. Pre veľký záujem, a to nielen medzi súčasnými obyvateľmi Hubiny, chystá autor ďalší súbor historických fotografií pod názvom Hubinčania II.
