Zreštaurovali barokovú plastiku Jána Nepomuckého

Múzeu ju darovala so zbierkou drevených sakrálnych plastík manželka piešťanského zberateľa Kornela Duffeka a táto hodnotná socha je súčasťou ním vytvorenej zbierky. Plastika v takmer životnej veľkosti podľa spracovania a postoja pôvodne zrejme stála ako jedna z plastík oltára na ľavej strane od hlavného oltárneho obrazu. Socha predstavuje sv. Jána Nepomuckého ako kanonika s biretom na hlave, oblečeného v spodnej tunike, rochete (kožušinový kanonický plášť), superpelíciu.

Neznámy tvorca neskorého stredoeurópskeho baroka ho stvárnil v pokornom a zbožnom postoji s pohľadom upreným smerom nahor. Ľavú ruku má položenú v nábožnom kajúcnom geste na prsiach. Pravú ruku má vystretú smerom dolu a pôvodne v nej držal palmovú ratolesť, symbol víťazstva i symbol mučeníckej smrti. Zachovalo sa z nej však len torzo v ruke svätca.

Plastika bola v staticky narušenom stave, hmota dreva popraskaná a uvoľnená v miestach spojov. V hornej polovici tela bola vertikálna prasklina prechádzajúca hrudníkom, cez ľavú ruku až k ľavému plecu a pravú spodnú stranu drapérie tuniky – sutany. Uvoľnené boli bočné hmoty prilepeného dreva v úrovni superpelície. Ulomené boli okraje rukáva s krajkovým zdobením – pravej ruky, úplne tiež chýbala palmová ratolesť, z ktorej sa zachovalo iba torzo a pravé chodidlo svätca spolu s ulomenou drapériou sutany. Chýbal aj atribút kríža, ktorý svätec držal v ľavej ruke. Podstavec bol nerovný, pouvoľňovaný v spojoch a zdeštruovaný pôsobením drevokazného hmyzu – červotoča. Drevo malo špongiovitú štruktúru, bolo poškodené drevokazným hmyzom a požerkami červotoča bol poškodený celý povrch sochy.

Okrem druhotných celoplošných premalieb polychrómie bola socha v minulosti cielene upravovaná. Premaľby boli hrubozrnné, farebne zreteľné, necitlivo nanesené.

Napriek plasticitu rezby deformujúcim premaľbám je zreteľné, že ide o kvalitné sochárske stvárnenie sv. Jána Nepomuckého profesionálnym autorom. Určený bol pre sakrálny objekt významnejšej proveniencie od významného objednávateľa.

Reštaurátor Peter Gregvorek na základe podrobného výskumu rozhodol, že plastika bude zreštaurovaná do originálnej umelecko-historickej podoby. Rozhodnutie bolo determinované technickým stavom a autentickou výtvarnou výzdobou pod premaľbami. Zachovali sa rozsiahlejšie depozity kvalitnej polychrómie so zlátenými prvkami.

Po základnej stabilizácii uvoľnenej polychrómie bolo pristúpené k odstráneniu sekundárnych farebných a konzervačných vrstiev, náterov. Odstraňované boli premaľby až na originálny farebný povrch – polychrómiu so zlátením. Petrifikáciou roztokom solakrylu riedeným v touléne bola stabilizovaná drevná hmota sochy. Uvoľnené (rozpadnuté) časti dreva boli zlepené pôvodnými stolárskymi technológiami. Reštaurátor doplnil väčšie časti chýbajúcej hmoty podstavca a drapérie a rezbársky rekonštruované krajky rukáva a krídelka biretu. Chodbičky drevokazného hmyzu v partiách polychrómie boli vytmelené prifarbeným reverzibilným drevotmelom.

Potom bola plastika farebne retušovaná akvarelovou reverzibilnou retušou, boli dozlátené najviac poškodené zlátené partie pôvodnou technológiou lešteného zlátenia na mixtion. Na záver bol povrch sochy upravený tvrdeným včelím voskom. Zreštaurovaná socha bola znovu upevnená na drevený dubový kvadratický podstavec. Po reštaurovaní je opäť vystavená v stálej expozícii sakrálnych plastík. 

Vladimír Krupa