Anna Plecitá spomína na padlých hrdinov

Jednu s názvom Kvety vďaky sú živé venovala nielen pamiatke svojich najbližších, ale aj všetkým ľuďom, ktorí padli za našu slobodu počas druhej svetovej vojny.

Piešťanské obete vojny

Aj Piešťany majú svojich hrdinov – padlých vojakov, partizánov, ale aj civilistov pracujúcich v ilegalite, ktorí skonali v koncentračných táboroch. „Už dlhé roky zbieram archívne materiály, medzi nimi mám aj zoznam šestnástich padlých piešťanských občanov,“ povedala nám Anna Plecitá. Prvým menom v smutnom abecednom zozname bol 34–ročný podplukovník Vojtech Ábel. Ako ilegálny pracovník zahynul v koncentračnom tábore v Mathausene 1. apríla 1944. Tridsaťdeväťročný Jozef Horský bol tiež v ilegalite, zahynul vo väznici gestapa vo Viedni 15. marca 1945. Tridsaťročný partizánsky veliteľ Ľudovít Kukorelli padol v boji 24. novembra 1944. Ladislav Lackovič (30), vojak a účastník SNP, padol v roku 1944 na neznámom mieste. Dvadsaťtriročný príslušník prvej paradesantnej brigády v ZSSR, Emil Melicher, padol pri ťažkých bojoch o Duklu 22. novembra 1944. V Bánovciach nad Bebravou chytili a 15. novembra 1944 popravili 35-ročného partizána z Piešťan, Jána Ocelku.

Iba tridsaťročný Rudolf Ondruš položil svoj život v boji za našu slobodu 2. apríla 1945. Bol príslušníkom II. partizánskej brigády v ZSSR. Vojtecha Pobjeckého – 47-ročného ilegálneho pracovníka – odvliekli do koncentračného tábora v Nemecku, kde zahynul 23. februára 1945. V decembri 1944 v koncentračnom tábore Ravensbrück zahynula 56-ročná ilegálna pracovníčka Anna Říhová z Piešťan. V inom koncentračnom tábore – v Mathauzene – zahynul 31. mája 1945 Rafael Šimanský (53), ktorý tiež pracoval v ilegalite. V Mathauzene v roku 1945 zahynul aj 39-ročný ilegálny pracovník Michal Vavro a 38-ročný Alojz Vavro. Čatár aspirant Medňanský a desiatnik Devan padli v boji proti hortyovským Maďarom pri oslobodzovaní východného Slovenska v marci 1939. Okrem Piešťancov boli na zozname aj dvaja muži z nášho regiónu. Partizán Ján Pikus zo Sokoloviec zomrel 24–ročný v nemeckom zajatí dňa 5. apríla 1945 a Karol Jankech z Trebatíc sa dožil iba tridsiatich rokov. Zahynul v nemeckom zajatí.

Kladenie vencov nemusí byť formálne

Anna Plecitá si každoročne so svojím priateľom Štefanom Potockým uctia týchto hrdinov minútou ticha. „Nechcem nikoho kritizovať, ale kladenie vencov v Piešťanoch mi už pripomína len formálny akt. Uvedomila som si to počas tohtoročnej návštevy vo Francúzsku, kam ma pozvala spolu s mojím priateľom 70-ročná Slovenka Ivonne Lesecgue z Montoires. Jej rodičia i brat boli priamymi účastníkmi protifašistického odboja. Pozvanie podporil aj prezident tamojších odbojárov Claude Perrotin. V meste Montoires sme zažili oslavy konca druhej svetovej vojny a kladenie vencov. Boli také veľkolepé, až ma pri srdci stislo. Francúzi učia už malé deti, aby si ctili svojich hrdinov,“ spomína Anna Plecitá.
Siedmeho mája tohto roku kráčala v sprievode asi štyristo účastníkov pietneho aktu kladenia vencov. „V jeho čele išli nielen funkcionári a zástupcovia ‘Odporu‘, ale aj predstavitelia mesta, armády, rôznych organizácií, uniformované skupiny so zástavami, požiarnici, spevokol, folkloristi v krojoch, muzika.

Námestie bolo plné ľudí a prichádzali ďalší,“ uviedla A. Plecitá. Ľudia z okolitých domoch sa vykláňali z okien, sledovali oslavy aj z balkónov a lodžií. „Uprostred námestia stojí na zelenom trávniku krásny pamätník hrdinom padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Najviac ma dojalo, keď som uvidela popri pánovi, ktorý niesol veniec, hrdo si vykračovať aj sotva školopovinné deťúrence. Muž položil veniec a tí malí si kľakli na schodík, upravovali stuhy a kvety. Potom vstali a hlboko sa poklonili. Následne k pamätníku pristúpili ešte žijúci vojaci z druhej svetovej vojny a na hrude im pripli vyznamenania. Ak si skutočne máme s vďakou pripomenúť tých, ktorí padli za našu slobodu, mali by sme k úcte vychovávať aj nasledujúce generácie. Lebo národ, ktorý si nectí hrdinov z minulosti, môže pochodiť zle v budúcnosti…“ varuje Plecitá.