Najstarší Piešťanec miluje cesnak a rajčiny
Dvere rodinného domčeka v tichej štvrti Piešťan, kde Ján Rúčka žije už 30 rokov, nám otvoril jeho zať Ján Holík. Po vstupe do chodby sme zacítili vôňu čerstvých rezaných kvetov. Nečudo, jubilantovi prišli k stovke zagratulovať viac ako tri desiatky hrdých rodinných príslušníkov.
V spálni to vyzerá obdobne – plno bonboniér a darčekových košov lemuje nábytok a dokonale ustlanú posteľ. Každé ráno si ju vraj stelie poctivo a sám. Na ďalšej štácii, v obývacej miestnosti, nás už čakal vyfintený pán domáci. Zagratulovali sme s otázkou, ako sa má. „Pomáličky,“ odpovedal pán Rúčka a pekne sa na nás usmial. Takto príjemne sa tváril po celý čas.
J. Rúčka, pôvodným priezviskom Ručkay, sa narodil 29. augusta 1915 v Bojnej. V rodine maloroľníka ťažko pracoval už ako malý chlapec. Po smrti matky prevzala jej úlohu v domácnosti Jánova sestra. Vyučil sa za stolára, ale po absolvovaní vojenskej služby pracoval ako príslušník vojenskej stráže a colník. Strážil hraničný priechod medzi Slovenskom a Maďarskom v Lenártovciach, v období slovenského štátu cukrovar v Trnave, neskôr pracoval na hraniciach v Holíči, Dúbravke alebo aj v okrese Svidník. Ako 33-ročný sa zosobášil so svojou životnou láskou Annou. Zoznámili sa v Mučíne a o 15 rokov starší fešák v uniforme sa zamiloval na prvý pohľad. Vychovali spolu tri deti – Annu alebo Anetku, ako ju familiárne prezývajú, Igora a Slavomíra.
Život mu v roku 1989 uštedril tvrdú ranu – syn Slavomír tragicky zahynul. Pohreb sa konal 29. augusta – práve v deň narodenín. „Má tvrdú povaha, zmieril sa s tým, no istý čas to trvalo,“ povedal zať. V tom istom roku zomrela manželka druhého syna. Ťažko znášal aj manželkinu smrť v roku 2007.
Storočný Piešťanec má jedinečný recept na dlhovekosť – každé ráno studenú sprchu a strúčik cesnaku. Pravdepodobne je tento recept naozaj zázračný, pretože ako nám potvrdil zať, pán Rúčka je stále aktívny. Hygienu i základnú starostlivosť zvláda sám, čo je pri storočnici naozaj obdivuhodné. Okrem toho miluje ovocie. Aj počas našej návštevy, keď započul slovo rajčiny, okamžite sa rozveselil. Spýtali sme sa, čo mu chutí jesť. „Rajčiny, jablká, hrušky, slivky,“ povedal spokojný jubilant.
Redakcia Piešťanského týždňa želá jubilantovi veľa zdravia a mnoho ďalších rokov.
